Strážcovia cintorína, znepokojení šírením húb kvôli vzostupu teplôt, prepadaním hrobiek vplyvom zosuvov pôdy a búrkami, volajú o pomoc, aby zachránili toto čarovné a mysteriózne miesto, ktoré si obľúbili turisti, píše agentúra AFP.
Vypísali teda konkurz určený krajinárom, cieľom je navrhnúť plán, ktorý by cintorín otvorený v roku 1839 zachránil pred klimatickou krízou v nadchádzajúcich desaťročiach.
„Plán by mal zahŕňať najbližších 20 rokov, keď bude otepľovanie klímy pokračovať,“ hovorí predseda asociácie Priatelia cintorína Martin Adeney.
Na romantickom cintoríne odpočíva okolo 170.000 ľudí, medzi ktorými sú také celebrity, ako je románopisec George Eliot či spisovateľ a hudobník Douglas Adams. Je tam aj hrobka bez mena, ako si to želala rodina popovej hviezdy Georgea Michaela, ktorý skonal v roku 2016.
Autor Kapitálu, nemecký filozof Karl Marx, je pochovaný vo východnej časti cintorína, zatiaľ čo západná časť s krivoľakými cestičkami na zalesnenom pahorku, so svojimi katakombami a egyptskou cestou pochádza z viktoriánskeho obdobia.
Cintorín ročne navštívi asi 100.000 ľudí a ich počet v posledných siedmich rokoch vzrástol o 30 percent. V čase pandémie Covidu-19 sa návštevy cintorína pozastavili.
Miesto je to krásne, ale náhrobné kamene a katakomby trpia rokmi zanedbávania a vplyvom otepľovania klímy. Niektoré hrobky sú obalené pletivom a sú na nich cedule varujúce pred rizikom. Náhrobné kamene sa povážlivo nakláňajú a niektoré už spadli na zem. Náhrobné kamene nadvihujú aj korene stromov.
Hlavný hrobár Frank Cano má obavy o hrobky z 19. storočia, ktoré poškodzujú a nakláňajú korene jedného stromu. Náhrobky tiež posúvajú pohyby ílovitej pôdy, konštatuje hrobár, ktorý tam pracuje šesť rokov. „Cintorín ohrozujú stromy, brečtan a ostružiny. Príroda sa snaží toho cintorína zmocniť,“ hovorí.
Tiež vietor je čím ďalej tým silnejší, vysvetľuje Cano. Vyššie teploty vedú k tomu, že sa tam množia huby a stromy poškodzuje oveľa viac škodcov, dodáva.
Vlani bolo potrebné vyrúbať jeden z najvýznačnejších stromov cintorína, veľký libanonský céder, ktorý bol poškodený hubami.
Podľa plánu majú byť vysadené stromy, ktoré lepšie odolávajú klimatickým zmenám. Cano dúfa, že nový plán umožní, aby história žila vedľa prírody, aby cintorín mohol existovať ešte po stáročia.
Starý cintorín nedostáva žiadne štátne peniaze. Nie je rentabilný, a tak ho majitelia v 70. rokoch nechali napospas prírode.
Hrobky poškodili vandali a z hrobov vyčnievali kostry zosnulých. Obyvatelia štvrte však prišli na pomoc a založili združenie.
Obnova cintorína bude zásadná, hovorí Martin Adeney. Konečná suma na obnovu nie je známa, ale „hovoríme tu o miliónoch“, odhaduje predseda asociácie Priatelia cintorína.
Dúfa, že potrebné financie prinesie celoštátna lotéria. Asociácia požiadala architektov, aby prišli s návrhmi, podľa ktorých by miesto bolo viac otvorené návštevníkom, ale zároveň by sa rešpektoval pokoj zomrelých. Na cintoríne by tak boli nové toalety, prípadne i kaviareň.