Podľa neho tiež už viac ako týždeň polícia stráži kvôli protestom skupín miestnych proti migrantom v Las Palmas bývalú školu, ktorá od vlaňajška slúži ako utečenecké centrum.
„Smrť alebo Európa“, „Kanárske ostrovy sú väzením pre migrantov“ sú niektoré z hesiel na transparentoch, s ktorými vysídlenci na ostrove Gran Canaria protestujú proti premiestňovaniu do nových stredísk.
„Je to spôsob, ako nás zhromaždiť na jednom mieste a potom vrátiť do Maroka,“ citoval denník El País dvadsaťštyriročného Maročana, ktorý sa zúčastnil na nedávnom protestu a ktorý žije teraz v hoteli na ostrove Gran Canaria.
„Chceme pokračovať do Európy. Zaplatil som 4000 eur, aby som sa sem dostal,“ dodal s tým, že vyštudoval vo svojej krajine právo, ale nenašiel tam prácu.
Vlaňajší masový príliv migrantov na Kanárske ostrovy riešili miestne úrady ich ubytovávaním v hoteloch či iných turistických zariadeniach, ktoré sa vyprázdnilo kvôli pandémii Covidu-19.
Vyhlásili hladovky, boli aj pokusy o samovraždy
Miestne úrady niekoľko mesiacov žiadali španielsku vládu o pomoc a mimovládne organizácie upozorňovali okrem iného na situáciu v miestnom prístave Arguineguín, kde žilo v provizórnych stanoch asi 2500 migrantov. Španielska vláda potom začala zriaďovať nové strediská.
Najväčšie dočasné ubytovanie pre utečencov na Kanárskych ostrovoch je na ostrove Tenerife a má kapacitu asi 1800 osôb. O niečo menšie, pre 1500 ľudí, takisto na Tenerife sa otvorilo v piatok. Dalšie migračné centrá od vlaňajška vznikli či vznikajú na ostrovoch Gran Canaria a Fuerteventura.
Okrem obáv z deportácií vysvetľujú svoje protesty proti premiestňovaniu do nových centier migranti aj obavami zo zlých podmienok. Tábory vystavané v núdzovom režime sú totiž z veľkých stanov a niektorí utečenci sa obávajú zimy počas chladného počasia. Minulý týždeň v oblasti silno pršalo. El País napísal, že migranti si posielajú na mobilné telefóny obrázky nových centier a ostatní tam potom odmietajú odísť.
Podľa denníka El País niektorí migranti vyhlásili hladovky, vyskytlo sa aj niekoľko pokusov o samovraždu alebo sebapoškodzovanie. Denník opísal prípad mladého Maročana, ktorý sa zo zúfalstva dobodal do nohy, údajne potom, čo sa dozvedel, že jeho matka doma musí ísť na operáciu. „Prišiel som, aby sa moja rodina mala lepšie, ale kto teraz operáciu zaplatí? Nechcem ísť do Maroka, ani na Tenerife,“ uviedol.
Deportácie do krajín pôvodu idú pomaly
Španielske médiá v posledných dňoch tiež informovali o organizovaných skupinách, ktoré sa na ostrove Gran Canaria vyhrážajú migrantom a organizujú protesty proti ich prítomnosti na ostrovoch.
„V utorok popoludní sme si išli vyzdvihnúť trochu peňazí, čo nám poslala rodina. Zastavilo nás auto, z ktorého sa nám mladíci vyhrážali s nožmi a pištoľami,“ citoval El País mladého Maročana, ktorý teraz žije v bývalej škole v Las Palmas. V niektorých štvrtiach, kde je aj inak vyššia kriminalita, polícia preto posilnila hliadky.
Španielske médiá odhadujú podľa údajov Červeného kríža, že na Kanárskych ostrovoch je teraz okolo 9500 utečencov.
Španielska vláda údaje nezverejňuje. V decembri na otázku jedného z poslancov parlamentu uviedla, že za minulý rok premiestnila z Kanárskych ostrovov na pevninu na 2100 migrantov, išlo najmä o ľudí z ohrozených skupín, napríklad deti či tehotné.
Deportácie do krajín pôvodu pokračujú len pomaly, napísal denník El País. Podľa neho ide v priemere o osem desiatok osôb za týždeň poslaných späť do Maroka a budúci týždeň sa chystá jeden let do Senegalu.