Ľudovoumelecké výrobné družstvo sídli na Dolnej ulici a jeho prehliadka trvá hodinu, pre zvedavcov hodinu a pol. Sprievodkyňa návštevníkov zavedie najprv do 16. storočia na ostrov Malorka. Keramické výrobky totiž dostali pomenovanie podľa tohto ostrova, cezeň ich obchodníci vozili do Talianska, kde bol o ne veľký záujem. Na Slovensko priniesli majoliku habáni. ,,Bola to sekta, jej príslušníci bývali v uzavretých dvoroch. Rovnako sa obliekali a delili sa o majetok. Boli veľmi zruční a zarábali si predajom výrobkov," povedala keramikárka Janka Hrdličková.
Habáni museli pre vieru opustiť domov, hraničné územie dnešného Nemecka a Švajčiarska, a vybrali sa do Čiech a Moravy, kde bola v tých časoch sloboda vierovyznania. Dodnes sa v Modre zdobia nádoby a taniere aj podľa habánskych vzorov. Sú plné farieb, akurát na nich chýba červená. ,,Pre Habánov bola symbolom krvi, a preto ju nepoužívali. Pripomínala im vojnu, násilie. Existuje však verzia, podľa ktorej bola výroba červenej farby pre nich jednoducho drahá," dodala keramikárka. Ďalšie tri farebné vzory majú skôr estetický ako náboženský motív. Modrý vzor sa viaže k Modre, farebný sa inšpiruje tunajším životom, vinohradníctvom, a preto mu dominuje červená farba ruží a vína. A napokon je tu zelený vzor. Jeho zvláštnosťou je to, že sa premieňa. Maliari túto farbu nanášajú ako čiernu a až v peci sa premení na zelenú.
Základným materiálom je hlina z hliniska pri obci Častá. Obsahuje veľa železa a aj preto dostanú hrnčeky po prvom výpale typický pomarančový nádych. Musia sa vypáliť ešte raz pri teplote 980 stupňov Celzia, potom pri 960 stupňoch. Hoci sa maximálna teplota drží len krátko, asi 30 minút, treba vydržať asi dva dni, kým páľava opadne. ,,Ak by ste otvorili pec hneď, nával studeného vzduchu by z vašej roboty narobil črepy," upozornila Hrdličková. Z pece potom vychádza kvalitná keramika, ktorá znesie mikrovlnku.
Špeciálne druhy keramiky sa odlievajú, slúži na to zmes hustá asi ako puding. Úplne špecifická je výroba spomínaného špásovného džbánu. Má na vrchu niekoľko dierok. Môže z neho piť jeden človek, alebo hoci aj štyria, no treba vždy zakryť všetky zvyšné dierky. Všetky vrátane tej tajnej, ktorá sa ukrýva… Ale nech si na to príde v Modre každý sám.
Návštevník Modry by okrem vínnej pivnice a majoliky nemal vynechať ani Múzeum Ľudovíta Štúra. Expozícia obsahuje dobový nábytok, korešpondenciu a písomnosti. Napríklad aj zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu. V pamätnej izbe je posteľ, nad ktorou visí prameň Štúrových vlasov. Práve tu strávil posledné hodiny života.
Tipy na ďalšie výlety
Smolenický zámok – bol upravený podľa vzoru stredofrancúzskych zámkov, v súčasnosti je sídlom Slovenskej akadémie vied, v júli a v auguste býva sprístupnený verejnosti
Galéria insitného umenia – jediná svojho druhu na Slovensku, sídli v Pezinku v Shaubmarovom mlyne, vystavuje pestré diela umelcov zo Slovenska, Chorvátska, Francúzska, Fínska, Talianska, Českej republiky
Malokarpatské múzeum – návštevníkov vtiahne do dejín vinohradníctva a vinárstva pod Malými Karpatmi, prehliadka je spojená s ochutnávkou vín
Most v Kráľovej – trojklenbový barokovo-secesný most s balustrádami neďaleko Senca je považovaný za najkrajší most zapísaný v zozname slovenských pamiatok, kedysi spájal anglický a francúzsky park na majetku Pálffyovcov
Dolina Hlboče – je to národná prírodná rezervácia nad obcou Smolenice, ukrýva deväťmetrový občasný vodopád, jediný v Malých Karpatoch
Užitočné rady
- minimálny počet osôb pri prehliadke priestorov Slovenskej ľudovej majoliky je 5, maximálny 25
- vstupné závisí od počtu osôb, najvyššia cena je 3 eurá, najnižšia 1 euro na osobu
- prehliadka priestorov majoliky trvá 90 minút, otvorené majú cez pracovný týždeň od 8. do 11. h a od 13. do 16. h
- na sobotu, nedeľu a sviatok si treba prehliadku objednať vopred