Od raných románskych stavieb až po neskoršie gotické majstrovské diela, stredoveké katedrály vytvorili precedens pre budúce kostoly a dali svetu úžasné vitráže a jedinečné veže.
Vnútorné aj vonkajšie časti katedrál sa vo všeobecnosti riadia tradičnými vzormi, ale niektoré cirkevné štruktúry posúvajú hranice a nanovo definujú katedrálu ako"žáner". Výsledkom je, že katedrály sa naďalej menia, prispôsobujú a ponúkajú nové dôvody vyrazeného dychu.
Katedrály stoja po celom svete a všetky lákajú nespočetné množstvo návštevníkov. Tu je niekoľko zaujímavostí o pár z nich.
Prekvapivo rýchla stavba
Zložité a obrovské štruktúry si žiadajú veľa času na stavbu, najmä v časoch, keď ešte ľudia nemali k dispozícii stroje, trvalo postaviť katedrálu celé desaťročia, ba aj storočia.
Katedrála v Chartres vo Francúzsku je však iná. Väčšina stavby bola postavená v rokoch 1194 až 1220, čiže vznikla len za 26 rokov, čo je na takú obrovskú stavbu skutočne pozoruhodný výkon a robí ju medzi ostatnými výnimočnou.
Katedrála v Chartres je jedinečná aj vďaka množstvu vitráží, ktoré zostali neporušené od 12. a 13. storočia.
Nelegálna stavba!
Jeden z najznámejších chrámov vôbec je stále nedostavaná barcelonská bazilika Sagrada Familia. Je preto neuveriteľné, že katedrála dostala stavebné povolenie až 137 rokov po tom, čo sa práce na stavbe skutočne začali.
Keď bol v marci 1882 položený základný kameň chrámu Sagrada Familia, bol to začiatok veľmi dlhého stavebného projektu.
Sagrada Familia bola pôvodne navrhnutá architektom Franciscom de Paula de Villar, ale po tom, čo odstúpil od projektu, ujal sa ho slávny Antoni Gaudí.
Gaudí, priekopník vo svete modernistickej architektúry, dohliadal na projekt, až kým v roku 1926 nečakane neumrel. V čase jeho smrti, keď ho nešťastne zrazila električka, bola katedrála dokončená len z jednej štvrtiny.
V roku 1936 boli Gaudího plány, ktoré sa výrazne líšili od plánov jeho predchodcu, zničené počas španielskej občianskej vojny. Odvtedy architekti pokračujú v stavbe katedrály na základe toho, čo si myslia, že by Gaudí urobil.
Problém bol však celé desaťročia v papieroch. Bazilika dostala právoplatné stavebné povolenie až v roku 2019!
Cirkev sa dohodla s mestom na zaplatení sankcií 36 miliónov eur.
Chrám napriek nedokončenosti vysvätili v roku 2010 a podľa odhadov by konečne mohol byť hotový v roku 2026. Dnes tak stále zostáva najväčším nedokončeným katolíckym kostolom na svete.
Šokujúca vražda
Keď anglický kráľ Henrich II. vyslovil v prítomnosti niekoľkých strážcov desivú vetu v štýle „to ma zbaví tohto všetečného kňaza?“, zrejme netušil, že jeho želanie sa im stane rozkazom. A tak na kráľovo prianie zabili arcibiskupa z Canterbury, Thomasa Becketa.
Nie je jasné, čo presne kráľ Henrich povedal, ale spor, ktorý viedol s Becketom koncom 12. storočia, je dobre známy. Keď vládcovia a cirkev v celej Európe súperili o nadvládu, Henryho osudné slová odrážali jeho frustráciu.
Becket, ktorý bol predtým priateľom panovníka, bol oddaný zachovaniu integrity Cirkvi a zároveň slúžil ako arcibiskup z Canterbury a kancelár.
Rytieri Becketa chytili a pokúsili sa ho vytiahnuť z kostola, ale nepodarilo sa im to. Preto vykonali svoj strašný čin, ktorej priebeh a detaily sú také hrozivé, že patria do žánru horor, priamo v chráme.
Vikingské graffiti
Vnútri chrámu Hagia Sophia, pôvodne kresťanského kostola a teraz mešity v Istanbule, sú minimálne dve runové rezby. Prvú objavili v roku 1964, obsahuje meno „Halfdan“ a ďalšie nečitateľné symboly. Druhú objavili o 11 rokov neskôr a zachytáva meno „Arne“ alebo „Arni“.
Prítomnosť runových nápisov svedčí o prítomnosti Škandinávcov v Konštantínopole počas 9. storočia. Približne v tom čase slúžili Škandinávci ako súčasť elitnej telesnej stráže byzantského cisára nazývanej varjažskí strážcovia.
Možný tretí nápis našli v roku 2009 ruskí epigrafici, hoci skúmanie pravosti rezbárskych diel pokračuje.
Foto: SHUTTERSTOCK
Skutočný Quasimodo
Quasimodo, hrbatý zvonár v katedrále Notre Dame v Paríži, bol výtvorom autora Victora Huga. Je však možné, že postavu si literát až tak celkom nevymyslel.
V roku 2010 objavil archivár Adrian Glew v autobiografii, ktorú napísal Henry Sibson, sochár z 19. storočia, pasáž o jeho pobyte v Paríži, keď pracoval v katedrále. Sibson spomína hrbatého muža, ktorý bol rezbárom a nerád sa stretával s ostatnými ľuďmi.
Podľa profesora Seana Handa, odborníka na Victora Huga, je skutočné možné, že autor sa nechal inšpirovať skutočnou postavou kamenára s telesnou chybou.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte viac 14 výletov na Šariši: Pútnické miesta, andezit, drevené chrámy, miniskanzen 
Čítajte viac Sabotáž medzi relikviami svätcov: V Kyjevsko-pečerskej lavre sú vraj kňazi verní Moskve, no kolaboranti sa odmietajú vysťahovať 
Čítajte viac V Hainburgu nájdete krvavú uličku, byt v kostolnej veži i apokalyptickú ženu