V posledných rokoch, najmä po pandémii COVID-19 a obmedzeniach, ktoré uvalila, sa rovnováha medzi pracovným a súkromným životom dostáva do centra pozornosti. Stále viac ľudí hľadá spôsoby, ako si čo najviac uľahčiť prácu, pričom mnohí z nich sa rozhodnú pre prácu na diaľku alebo hľadajú možnosť pracovať počas týždňa kratšie.
Pre tých, ktorí sa plánujú presťahovať do ktorejkoľvek európskej krajiny v roku 2024, SchengenVisaInfo.com zostavil zoznam najlepších destinácií EÚ, ktoré vedú k vyváženému profesionálnemu životu a ktoré platia štvordňové pracovné týždne.
Belgicko
Zákon, ktorý umožňuje belgickým pracovníkom rozvrhnúť si svoju prácu na štyri dni v týždni namiesto piatich, bol schválený v novembri 2022, čím sa Belgicko stalo najnovšou európskou krajinou, ktorá uplatňuje tento model.
Belgický premiér Alex de Croo poznamenal, že cieľom takéhoto zákona je poskytnúť ľuďom a firmám väčšiu slobodu pri usporiadaní pracovného času.
Podľa prieskumu spoločnosti Acerta, ktorá poskytuje služby v oblasti ľudských zdrojov, sa podiel zamestnancov, ktorí sa rozhodli pre nový pracovný postup, od jeho zavedenia zvýšil na 56,5 percenta. Zamestnanci pracujú buď 9,5 hodiny denne pri 38-hodinovom pracovnom týždni, alebo desať hodín denne, aby splnili požiadavku na 40-hodinový pracovný týždeň.
Z tých, ktorí si vybrali kratší pracovný týždeň, 77,6 percent uviedlo, že tak urobili, aby mali viac priestoru na svoj súkromný život, 36,5 percenta znížilo svoju pracovnú záťaž a 29,3 percenta uviedlo, že trávia viac času so svojimi deťmi.
Čítajte viac Najvyšší bod Belgicka? Schodisko do nebaIsland
Belgicko je najnovšou krajinou EÚ, ktorá zaviedla štvordňové pracovné týždne, Island je zasa krajinou, ktorá ho praktizuje najviac, a to aj na medzinárodnej úrovni.
Podľa článku Forbes, uverejneného minulý rok, takmer 90 percent islandských pracovníkov si skrátilo pracovný čas, aby sa zmestilo do štvordňového týždňa.
Táto krajina podnikla jednu z najväčších a najdlhších skúšok tohto modelu na svete, trvala medzi rokmi 2015 a 2019.
Výskumníci zistili, že stres pracovníkov a syndróm vyhorenia sa znížili a došlo k zlepšeniu rovnováhy medzi životom a prácou. Treba však poznamenať, že iné škandinávske krajiny, ako napríklad Švédsko, nezdieľajú rovnaký úspech ako Island…
Francúzsko
Štvordňový pracovný týždeň je čoraz bežnejším aj vo Francúzsku, hoci ju úrady legálne nevynucujú.
Zavedenie štvordňového pracovného týždňa v tejto európskej krajine môže súvisieť s tým, že Francúzsko zaviedlo 35-hodinový pracovný týždeň v zákone pred viac ako dvoma desaťročiami a je pravdepodobné, že sa to už nikdy nezmení.
Francúzske ministerstvo práce ďalej potvrdzuje tieto tvrdenia a uviedlo, že približne 10 000 pracovníkov v krajine už pracuje na štvordňový týždeň.
Litva
Hoci vláda v Litve oficiálne nepresadila štvordňový pracovný týždeň, v roku 2021 prijala legislatívu, ktorá umožňuje rodičom s malými deťmi pracovať iba 32 hodín týždenne, čo naznačuje, že táto kategória pracovníkov už pracuje v rozvrhu štvordňového týždňa.
Podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky LRT až 51 percent respondentov uviedlo, že by štvordňový pracovný týždeň schválilo, 35 percent bolo proti a ďalších 14 percent na túto záležitosť nemalo názor.
Zatiaľ čo ženy a mladí ľudia do 30 rokov, ako aj ľudia od 30 do 49 rokov túto myšlienku podporujú, proti návrhu boli skôr pracovníci nad 50 rokov a nepracujúci dôchodcovia.
Dánsko a Holandsko
Tieto dve krajiny možno legálne neuplatňujú štvordňový pracovný týždeň, ale majú jedni z najkratších pracovných týždňov. Priemerný pracovný týždeň v Holandsku je 29 hodín – čo je najkratší pracovný týždeň v Európe a umožňuje pracovníkom pracovať 4 dni v týždni, v závislosti od dohody.
Dánsko má tiež kratší pracovný týždeň, pričom pracovníci musia odpracovať 33 hodín týždenne. To by sa rovnalo niečo vyše ôsmim hodinám denne počas štyroch dní alebo pol dňa v piatok.
Nemecko, Španielsko a Portugalsko
Tieto tri krajiny sú stále v skúšobnom procese štvordňového pracovného týždňa.
Španielska vláda súhlasila s 32-hodinovým týždňom počas troch rokov, pričom pracovníci budú dostávať rovnakú výplatu.
Nemecko, ktoré má priemerný pracovný týždeň 34,2 hodiny, tiež vstúpilo do skúšobnej doby, ktorú iniciovali najmä odbory. Podľa prieskumu Forsa by 71 percent ľudí pracujúcich v Nemecku chcelo mať možnosť pracovať iba štyri dni v týždni.
Viac ako tri štvrtiny respondentov uviedli, že podporujú vládu, aby uviedla možnosti zavedenia štvordňového týždňa. Podporili to aj zamestnávatelia, a to v pomere dvaja z troch.
Portugalsko je tiež jedným z národov, ktoré nedávno spustili proces na zavedenie štvordňového pracovného týždňa. V júni sa začala šesťmesačná skúšobná verzia zahŕňajúca 39 firemných podnikov.
Väčšina portugalských pracovníkov (tri štvrtiny) pracuje viac ako 40 hodín týždenne, takže sa očakáva, že nové opatrenie uvoľní pracovné zaťaženie pracovníkov, ale môže tiež výrazne ovplyvniť produktivitu.
Výhody nevýhody
Zavedenie štvordňového pracovného týždňa je podľa 4DayWeek pre pracovníkov pozitívnym rozhodnutím, keďže má podstatne viac výhod ako nevýhod.
Na webovej stránke sa uvádza, že stovky spoločností, ktoré sa zúčastnili na pilotných projektoch, zistili, že sa zvyšuje produktivita, znižujú sa náklady a je viac uchádzačov o prácu.
Ďalšou výhodou štvordňového týždňa je, že priťahuje lepších kandidátov na prácu a zvyšuje udržanie zamestnancov. Následne sa znižuje absencia.
Uplatnením štvordňového pracovného týždňa zamestnávatelia prispievajú k lepšej rodovej rovnosti, väčšej rozmanitosti a inkluzívnosti. Umožňuje tiež zamestnancom zvyšovať si kvalifikáciu – čo by pomohlo zvýšiť produktivitu spoločnosti o 25 percent, čím by sa dorovnal stratený deň.
Jednou z nevýhod môže byť, že štvordňový pracovný týždeň nie je pre každého a niektoré odvetvia ho nevedia uplatniť.
Čítajte viac Benátky už čoskoro spustia predaj vstupeniek do mesta. Koľko budú stáť lístky? Čítajte viac Rebríček najsilnejších pasov: Slovensko poskočilo nahor, aj keď sa mu počet krajín nezmenil