Na budovách vejú ruské vlajky. Miestna krčma Červený medveď účtuje v rubľoch. Na fjord hľadí busta Lenina, za ktorou stojí pomník s heslom Naším cieľom je komunizmus. Barentsburg sa ale nenachádza v Rusku, však v Nórsku, píše denník The Guardian.
Na základe dohody z roku 1920 získala nórska vláda „plnú a absolútnu zvrchovanosť“ nad Špicbergmi výmenou za to, že bude poskytovať signatárom dohody, medzi ktorými bolo aj Rusko, rovný prístup k tunajším prírodným zdrojom. V roku 1932 ruská ťažobná firma Arktikugol kúpila na Špicbergoch banskú osadu Barentsburg.
So svojimi nórskymi susedmi v neďalekej metropole Špicbergov Longyearbyenu udržiavali prevažne ruskí a ukrajinskí obyvatelia Barentsburgu donedávna veľmi priateľské vzťahy. Pravidelne sa organizovali kultúrne výmeny, ktorých súčasťou boli vystúpenia symfonických orchestrov a detských zborov, šachové turnaje a ďalšie športové udalosti.
V Pyramidene buldozér s vlajkou Doneckej republiky
Po ruskej invázii na Ukrajinu ale vzťahy ochladli. Tento rok 9. mája, keď si Rusko pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom, viedol ruský generálny konzul Andrej Čemerilo v Barentsburgu prehliadku desiatok vozidiel a vrtuľníka nesúcich ruské vlajky.
V opustenej sovietskej banskej osade Pyramiden bol zase vyfotografovaný buldozér s vlajkou samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
O niekoľko mesiacov neskôr, v júli, sa v nórskych vodách konala na deň ruského námorníctva prehliadka malej flotily ruských lodí.
Podľa Rusov ide o tradičné akcie. Kritici Moskvy však uvádzajú, že ide o propagandu demonštrujúcu ruskú nadvládu nad týmto strategickým územím, ktoré v skutočnosti patrí jednému zo zakladajúcich členov NATO.
Čítajte viac Diablov ostrov patril kráľom, bol polepšovňou i väzením. Predáva sa za 2,7 milióna
Visit Svalbard prestala propagovať cesty do ruských osád
Terje Aunevik, ktorý v miestnom zastupiteľstve reprezentuje nórsku Liberálnu stranu Venstre, spomína, že 9. máj býval v Barentsburgu priateľským happeningom s darčekmi, príhovormi a hudbou. „So všetkými vlajkami a vrtuľníkmi je to teraz ale podivný happening. Za 25 rokov, čo som tu, som nič podobné nezažil,“ hovorí.
Oficiálna turistická webová stránka Visit Svalbard prestala propagovať cesty do oboch ruských osád na Špicbergoch a väčšina nórskych cestovných kancelárií na tieto miesta prestala organizovať zájazdy.
Stránka Visit Svalbard označuje cestovnú agentúru Grumant, ktorú vlastní ruská štátna banská spoločnosť Arktikugol, za „predĺženú ruku ruského štátu“.
Ľuďom, ktorí sa napriek tomu rozhodnú Barentsburg navštíviť, obyvatelia Longyearbyenu často radia, aby si vypli telefóny a notebooky, a vyhli sa tak potenciálnemu sledovaniu zo strany Ruska.
Po ruskej invázii mnoho Ukrajincov a Rusov Barentsburg opustilo
Na pokojnej hlavnej ulici Barentsburgu vidieť pracujúcich, ako sa ponáhľajú nakúpiť, kým sa zavrie jediný obchod s potravinami. Z okien bytu vyhráva hudba a mladé ženy sa pri stretnutí zdravia po rusky. Jedna z nich hovorí, že na Špicbergy prišla, aby „sa dostala preč“.
Pre mnoho ľudí ale už Barentsburg nie je takým bezpečným útočiskom, akým býval. Po ruskej invázii na Ukrajinu mnoho Ukrajincov a Rusov mesto opustilo a vydalo sa do Nórska či ďalej do Európy.
Tridsaťšesťročný Ivan Veličenko v minulosti v Barentsburgu pracoval ako jeden z mála Ukrajincov v miestnej ruskej turistickej kancelárii. Nakoniec sa ale presťahoval do Longyearbyenu, keď sa spoločne s niektorými svojimi ruskými kolegami ocitol pod tlakom kvôli protestu, ktorý usporiadali po otrave ruského disidenta Alexeja Navalného v roku 2020.
Od tej doby Veličenko pomohol množstvu Ukrajincov opustiť Barentsburg a získať azyl v Európe. Podľa neho v meste ešte nejakí Ukrajinci žijú; tí, ktorí zostávajú, sú ale pravdepodobne proruskí.
Do uhoľných baní Barentsburgu totiž tradične prichádzalo mnoho baníkov z ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré Rusko vlani anektovalo.
Čítajte viac Oslo rastie závratnou rýchlosťou a stráca severský ráz
Oslo chce upevniť svoju nadvládu nad Špicbergmi
Zmeny v Barentsburgu Veličenko pocítil na vlastnej koži, keď sa sem vrátil po ôsmich mesiacoch, počas ktorých pomáhal brániť svoje rodné mesto Černihiv ležiace 150 kilometrov severne od Kyjeva. Do Barentsburgu prišiel, aby ukázal matke svoj niekdajší domov a pracovisko, hneď pri príchode ich ale privítal predstaviteľ ruského konzulátu, ktorý ich po celý čas sprevádzal a filmoval.
Socioantropológ Andrian Vlachov z Moskvy, ktorý dlhodobo študuje obyvateľstvo Barentsburgu, uviedol, že od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014 si mnoho obyvateľov mesta muselo vybrať, či bude hovoriť otvorene, alebo radšej mlčať, aby si udržali zamestnanie.
Guvernér Špicbergov Lars Fause tvrdí, že jeho vzťahy s ruskými úradmi v Barentsburgu sú priateľské. „Mojou úlohou je starať sa o mier a stabilitu súostrovia,“ hovorí Fause vo svojej kancelárii v Longyearbyene, kde má nad stolom zavesený portrét nórskeho kráľa a kráľovnej.
Podľa analytikov začína Oslo podnikať kroky na upevnenie nadvlády nad Špicbergami. Fause predpokladá, že Rusko sa v budúcnosti na Špicbergoch viac zameria na turistiku a jeho záujem o banský priemysel bude slabnúť.
Oslo sa zase bude snažiť rozšíriť nórsku populáciu na súostroví, ktoré vládu stojí 1,3 miliardy nórskych korún (112 miliónov eur) ročne, dodáva Fause.
„Politici tu chcú mať nórsku komunitu. Toto je Nórsko, nórska pôda, a keď musí krajina platiť takú obrovskú finančnú čiastku (na podporu obcí na Špicbergoch), je správne, aby tu žili Nóri,“ podotýka Fause.