Elba – externá pobočka Toskánska
Aj keď Elba leží v Tyrrhenskom mori, patrí do čarovného toskánskeho regiónu, spolu s ďalšími ostrovmi (Gorgona, Capraia, Pianosa, Montecristo, Giglio a Giannutri) je súčasťou Národného Parku Toskánske súostrovie. Zároveň je tretím najväčším talianskym ostrovom.
Husto zelená a hornatá Elba sa v roku 1814 stala prvým útočiskom Napoleona Bonaparteho. Tu bol aj vymenovaný za cisára s osobnou gardou 700 mužov. Pamiatky na jeho nedlhý pobyt sú na ostrove zreteľné dodnes, napríklad pod majákom Forte Stella stojí pevnosť, ktorú dal dostavať.
Elba sa však nespája len s nízkym dobyvateľom. V 19. storočí ju navštívil spisovateľ Alexandre Dumas starší a nechal sa inšpirovať pri písaní románu Gróf Monte Christo – rovnomenný ostrovček (v preklade Kristova hora), s ruinami kláštora z 13. storočia, sa nachádza len na skok.
Na Elbe, ktorej tvar pripomína na západ plávajúcu veľrybu, je široký výber až 190 pláží – od jemných pieskových (raritou je dokonca jedna s čiernym pieskom) až po divoké skalisté, prístupné iba z mora na člne. Práve tieto zátoky so smaragdovozelenými vodami sú ideálne na potápanie.
Podmorský svet ponúka okrem krásnej flóry a fauny (koralov, morén, sasaniek či chobotníc) aj vzrušujúce objavovanie vrakov starých lodí. Vďaka bohatému zastúpeniu kremeňa a iných odolných hornín je more okolo Elby krištáľovo čisté.
Na Elbe sa je čím kochať aj nad morskou hladinou. Perfektný 360-stupňový pohľad na okolie poskytne vyhliadka na najvyššom vrchu Monte Capanne, na ktorý vás vyvezie pohodlná lanovka.
Hlavné mesto Portoferraio sa pýši historickou štvrťou s členitými schodovitými ulicami a starými kostolmi. Za návštevu stojí najmä múzeum Villa dei Mulini na námestí Piazzala Napoleone.
Sardínia – ostrov piatich farieb
Druhý najväčší ostrov Stredozemného mora (po Sicílii) sa často nazýva Karibik Stredomoria – a nie náhodou. Biele piesočnaté pláže s romantickými zátokami, omývanými jazykmi azúrového mora, olivovníkové plantáže, ale aj fascinujúce kopce s učupenými horskými dedinkami – to všetko dohromady tvorí unikátny dovolenkový mix s exotickým nádychom.
Okrem letoviska svetovej smotánky na Costa Smeralda ponúka Sardínia aj dostupné dovolenkové oblasti ako Costa Paradiso (raj pre potápačov), Golfo di Orosei, Santa Margherita di Pula (vzdialená od 7 km od Puly), Costa Rei (sčasti prírodná rezervácia), Porto Cervo, Maladroxia (známa zátokou s veľkou plážou a krištáľovou vodou), Santa Teresa di Gallura (s krásnymi plážami a prístavom)…
Sardínia oplýva tiež zaujímavými historickými lokalitami – ostrov bol osídlený už približne 1700 rokov pred naším letopočtom. Pravidelne sa ho pokúšali dobyť a podmaniť si piráti, nikdy sa im to však nepodarilo natrvalo.
O časoch Rímskej ríše svedčia staré mestá s amfiteátrami a kúpeľmi, ale aj tri tisícky obranných veží, ktoré slúžia ako vyhliadky.
Tamojšiu tradičnú kultúru pomáhajú udržiavať nažive folklórne slávnosti, doposiaľ sú tam obyvatelia zvyknutí aj na obedňajšiu siestu.
A ktorých je to tých päť farieb Sardínie? Žltá (ako slnko), modrá (ako obloha a more), zelená (podľa lesov), ružová (ako ruže, pivónie a plameniaky), strieborná (symbolizuje tamojšie mesto Nora).
Sicília – krstní otcovia s klobásou
Najväčší ostrov v Stredozemnom mori tvorí spolu s menšími priľahkými ostrovčekmi Autonómny región Sicília. Vďaka jeho trojuholníkovému tvaru ho obmývajú hneď tri moria – Stredozemné, Jónske a Tyrrhénske.
Ostrov s rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko sa snaží vyhovieť všetkým tajným túžbam dovolenkárov – ponúka hory, históriu, nádherné more, ale aj sopku a mafiu.
Medzi obľúbené atrakcie patrí palermská románska katedrála, archeologické múzeum Giardini Naxos, chrám Segesta z 5. storočia pred Kristom, pozostatky antických stavieb v Syrakúzach, ale aj doposiaľ činná sopka Etna, často zahalená v oblakoch a dyme.
Ak sa chystáte na ostrov, a náhodou neviete dobre taliansky, nezúfajte. Obyvatelia sú bilingválni, okrem taliančiny hovoria aj sicílčinou. Zaujímavosťou je, že sicílčina nie je len dialektom taliančiny, ale samostatným románskym jazykom. Je v nej veľa výrazov gréckeho pôvodu, ale svoje stopy zanechala aj arabčina, francúzština a španielčina.
Svoje výnimočné miesto medzi talianskymi kuchyňami má tá sicílska so všetkými tradičnými ingredienciami – kôrovcami, citrusovými plodmi, tuniakmi a mečiarmi, pistáciami, lieskovými orieškami, mandľami, ricottou a bylinami. Miestnou špecialitou je Pasta di pomodoro con salsicia, teda cestoviny s paradajkovou šťavou a klobáskou. Celý svet pochvaľuje aj sicílsky olivový olej, pomaranče i syry.
Tradíciou Talianska, no zvlášť Sicílie, je silná súdržnosť rodinných klanov (aj tých mafiánskych). Deti žijú so svojimi rodičmi do dospelosti, a nezriedka aj celý život, spolu so svojimi manželmi a vlastnými potomkami.
Zdroj: Lonelyplanet.com; Telegraph.co.uk; Wikipedia.org; Wikipedia.org; Telegraph.co.uk