Vďaka jej výške 562 metrov, dĺžke 1100 metrov a šírke len 300 metrov jej patrí titul najvyššieho morského útesu sveta. Na pyramíde žije jeden nezvyčajný endemit – v roku 2001 tu objavili obriu pakobylku Dryococelus australis, ktorá sa nevyskytuje nikde inde na zemeguli.
Do 18. storočia sa o ostrove nevedelo, v roku 1788 ho objavil kapitán Henry Lidgbird Ball, po ktorom aj dostal meno. Kapitán však na vrchol nevyliezol; celkom hore sa ako prvý človek dostal v roku 1965 Bryden Allen.
Obaja však pyramídu považovali za holý kopec bez života. To sa zmenilo až o takmer 40 rokov, keď tu skupina vedcov našla najväčší doposiaľ známy druh hmyzu. Pakobylky prezývané aj „suchozemské homáre“ či „chodiace klobásky“ nikto nevidel už viac ako 70 rokov a niektorí odborníci ich považovali za vyhynuté.
Hmyz veľký 15,5 centimetra bol kedysi bežným obyvateľom ostrova Lorda Howa, ale predpokladalo sa, že ho ešte v roku 1918 úplne zlikvidovali čierne potkany, ktoré sa tu vylodili z nákladnej lode uviaznutej na plytčine.
Ako sa ale bezkrídly hmyz dostal vyše 20 kilometrov cez more na Ballovu pyramídu, kde doposiaľ odvážne žije, je záhadou.
Aj vďaka tomu, že na skalnú vežu je od roku 1986 vstup len na zvláštne povolenie, prežilo tam dodnes 27 kusov týchto kobyliek – odborníci im však venujú špeciálnu pozornosť a dávajú pozor, aby sa im nič nestalo.
Zdroj: Wikipedia.org; Atlasobscura.com