Plť z balzového dreva Kon-Tiki vyplávala z peruánskeho prístavu Callao pred 70 rokmi, 28. apríla 1947, a svoju púť ukončila po asi 8 000 kilometroch na polynézskom útese Raroia 7. augusta 1947.
Na podporu Heyerdahlových teórií sa potom vydal na plavbu Pacifikom aj český cestovateľ Eduard Ingriš, ktorý po druhej svetovej vojne žil v Južnej Amerike.
Oponentom sa stal Bengt Danielsson, niekdajší člen posádky Kon-Tiki, ktorý sa priklonil k názoru, že práve Amerika bola osídlená z Ázie. Heyerdahlovu hypotézu o juhoamerickom osídlení tichomorských ostrovov však génové rozbory nepotvrdili.
Tento „staviteľ mostov medzi národmi rôznych rás, vierovyznaní a politických presvedčení“ sa celý život snažil potvrdiť, že oceán nebol pre staré civilizácie neprekonateľnou prekážkou.
Aj keď jeho hypotézy mnohokrát stroskotali (niektorí vedci mu vyčítali predovšetkým to, že si z dôkazov vyberal len tie, ktoré mu pasovali do jeho predstáv), Heyerdahl zostal symbolom dobrodružného odhodlania a viery v schopnosti predkov.
Boj o prežitie si vyslúžil Oscara
„Expedícia Kon-Tiki ma zoznámila s oceánom a otvorila mi svet“, povedal rodák z nórskeho Larviku raz s tým, že na túto výpravu je sám najviac hrdý.
Už stavba samotnej repliky prastarých plavidiel vzbudzovala údiv. Heyerdahl konštrukciu plte vopred starostlivo preštudoval, zvážil a navrhol.
Základom ohromného plavidla bolo deväť obrovských balzových klád; každá vážila približne tonu. Zviazané boli konopným lanom bez jediného klinca. A cesta za nimi viedla do juhoamerickej džungle plnej nepríjemných a jedovatých živočíchov, lupičov a lovcov lebiek.
Na štrnásťmetrovej plti s bambusovou kajutou sa na vlnách pohojdávalo šesť účastníkov expedície. Podľa expertov sa mohli veľmi ľahko potopiť. Mali so sebou 250 litrov vody, 200 kokosových orechov, potravinové balíčky US Army a vysielačku.
Humboldtov prúd a západný vietor poháňali plavidlo rýchlosťou asi 80 kilometrov za deň. Cieľom bolo Tahiti, ale plť skončila po plavbe dlhej 101 dní na atole Raroia v súostroví Tuamotu.
Vedecký svet Heyerdahlovu správu o ceste prijal zdržanlivo, ale laické publikum s nadšením. Kniha, ktorú o nej napísal, bola preložená do desiatok jazykov, za filmový dokument z plavby dostal Oscara.
Fiasko a úspech Ra II.
Neskôr sa Heyerdahlova pozornosť preniesla k Atlantickému oceánu, kde sa na papyrusovom člne Ra snažil potvrdiť, že tisíce rokov pred Kolumbom mohli starovekí moreplavci preplávať Atlantický oceán a usadiť sa na pobreží Ameriky. Túto možnosť dokázal pri expedícii Ra II.
Pätnásťmetrové plavidlo, ktoré dostalo podľa egyptského boha Slnka meno Ra, vyplávalo z Maroka v máji 1969. Heyerdahlova posádka však kvôli búrkam kapitulovala po 54 dňoch plavby.
Nórsky bádateľ sa však nevzdal. Ra II., ktorý skonštruoval ako katamaran, vyplával z Maroka v máji 1970. Plavba sa skončila po 57 dňoch v júli 1970 pri brehoch Barbadosu, čím Heyerdahl preukázal, že bolo možné pradávne spojenie medzi „starým“ a „novým“ svetom.
O oboch expedíciách vydal knihu a nakrútil dokumentárny film.
Kontroverzie na sklonku života
V ďalších rokoch podnikal Heyerdahl ďalšie a ďalšie výpravy, ale aj publikoval, prednášal, bojoval proti drancovaniu prírody. V roku 1978 napríklad ukázal plavbou na trsťovej lodi Tigris z Iraku cez Perzský záliv do Indického oceánu, že sa tadiaľ mohla šíriť civilizácia.
Neskôr viedol medzinárodné prieskumné expedície najmä na súostroví Maldivy v Indickom oceáne a v okolí pyramíd v Tucume v severnom Peru.
Zážitky z ciest spracoval do početných publikácií, o svoje skúsenosti sa delil na prednáškach po celom svete, v roku 1964 bol v Prahe.
V Osle zriadil múzeum Kon-Tiki, ďalšie múzeum založil i na kanárskom ostrove Tenerife, kde strávil s treťou manželkou, Francúzkou Jacqueline Beerovou, posledné roky svojho života.
Ako to bolo s Kolumbom?
Známa je aj spolupráca Heyerdahla so strakonickým technikom a experimentálnym archeológom Pavlom Pavlom.
Heyerdahl pozval Pavla, aby priamo na Veľkonočnom ostrove overil platnosť svojej teórie o pohybe tamojších obrích sôch.
V roku 1986 Pavol sochu za prítomnosti televíznych štábov skutočne na ostrove „rozchodil“. V závere života Heyerdahl odborníkov trochu zaskočil.
Historici spochybňujú jeho teóriu, že Krištof Kolumbus dosiahol Ameriku už ako mladý námorník na dánsko-portugalskej výprave v roku 1477, takže potom pri svojej slávnej plavbe v roku 1492 vedel, kam pláva.
Rozborom dávnych mýtov tiež Heyerdahl dospel k názoru, že Vikingovia údajne prišli na Škandinávsky polostrov pred 2000 rokmi z oblasti od Azovského mora.