Sicília – ostrov kontrastov

, 24.05.2017 07:00
Sicília, Taliansko, Cefalú, more, útesy, skaly
Cefalù Autor: ,

Predstavy o mafiánskej Sicílii sú oveľa divokejšie ako skutočnosť. Hlučné Palermo rozohrávajú živo gestikulujúci trhovci a nočné párty v uliciach mesta, Taormina s výhľadom na dymiacu Etnu sa chystá už-už prasknúť pod návalom turistov a nežné Cefalù ponúka nádherné pláže, čarovné trattorrie a obchodíky s keramikou.

Keď sa obyvatelia Sicílie vydajú na lodi cez štyri kilometre širokú Messinskú úžinu, povedia, že idú do Talianska. A, naopak, aj Taliani považujú Sicílčanov za cudzincov. Sicília je iná ako zvyšok Talianska.

Aj preto, že históriu ostrova, ktorý ležal na dôležitej križovatke námorných ciest, písali Gréci, Rimania, Kartáginci, Normani, Francúzi aj Španieli. Všetky tieto mocnosti zanechali na ostrove mnoho historických pamiatok, ktoré sú dnes kultúrnym dedičstvom UNESCO.

V Trapani bol Cattani

Sicília a Palermo. Cosa Nostra, don Corleone, Mario Puzo. Aj my ostrovu na juhu Taliansku dávame pred cestou prívlastok mafiánsky. Na mieste činu však obdivujeme históriou preplnené mestá, zelené kopce plné mandarínkovníkov a olivovníkov a srdečných domácich. Sicílska mafia sa podľa nich presunula z ulíc do politiky.

Prístav v Trapani.
Prístav v Trapani. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Aj dámska jazda v podaní troch „ovínených“ pasažierok, ktoré nás ohlušujú na palube nízkonákladového leteckej spoločnosti, je už dnes bezpečná. Pristávanie v Trapani, v hlavnom meste rovnomennej provincie, je pre nás doslova vykúpením.

Pamätáte si na inšpektora Cattaniho? Práve v Trapani na západnom pobreží sa odohrával dej slávneho seriálu Chobotnica. Letisko v tomto meste, ako cieľová destinácia nízkonákladových aeroliniek, je nielen pre nás východiskovou stanicou pre poznávací okruh Sicíliou.

A hoci má Trapani veľa historických pamiatok, malebný prístav s vynikajúcimi reštauráciami, niekoľko pláží a lanovku, ktorá turistov vyvezie do historického Erice, zdržíme sa v ňom len krátko. Na prenajatom aute sa vydávame do sto kilometrov vzdialeného Palerma.

Palermo a Námestie hanby

Doprava má na celom ostrove svoje zvláštne pravidlá. Na dvojprúdovej ceste sa k nám z pravej strany pokojne pridá štýlová Sicílčanka v malom Fiate a urobí z nej tesnú trojprúdovku. Až keď zabudneme na pravidlo pravej ruky a prestaneme sa spoliehať na to, že na hlavnej máme prednosť, stávame sa tými pravými sicílskymi vodičmi.

Teatro Massimo v Palerme strážia bronzové sochy...
Teatro Massimo v Palerme strážia bronzové sochy levov. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Hlavné mesto Palermo na severozápadnom pobreží je zároveň najväčším mestom Sicílie. V čase svojho založenia Feničanmi pozostávalo z viacerých prístavov. Spolu so silnejúcimi spormi medzi Grékmi a Kartágincami začínalo naberať na dôležitosti.

Keď ho v deviatom storočí dobyli Arabi, mesto rozkvitalo. V jedenástom storočí dobyli Sicíliu Normani a z Palerma urobili kráľovské sídlo. Pod ich rukou sa mesto stalo najvzdelanejším a najkultúrnejším strediskom Európy dvanásteho storočia. Koniec ich vlády znamenal začiatok úpadku, z ktorého sa mesto dlho nedokázalo spamätať.

Gréci nazvali mesto Panarmos, až v stredoveku dostalo dnešný názov Palermo, čo v preklade znamená „Prístav všetkých“. Dominantou starého mesta je hektická baroková križovatka Quattro Canti (Štyri rohy).

Osemuholníkové námestie tvoria dve pretínajúce sa ulice – Via Maqueda a Corso Vittorio Emanuele spolu so štyrmi fasádami barokových palácov a kostola. Zdobia ich fontány so sochami predstavujúcimi štyri ročné obdobia, štyroch španielskych kráľov a štyroch patrónov Palerma.

Farebné a voňavé mercanto - trh v Palerme.
Farebné a voňavé mercanto - trh v Palerme. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Na námestí Piazza Pretoria míňame renesančnú fontánu Pretoria, ktorú do Palerma doviezli z Florencie. Pozostáva zo stupňovitých kruhových bazénov, na okrajoch ktorých pózujú nahé nymfy, tritóni a riečne božstvá. Kvôli nemravnosti odhalených sôch dostalo námestie v puritánskych časoch prívlastok Námestie hanby.

Divadlo na ulici

Sedemstotisícové mesto pulzuje na plné obrátky. Kaviarne striedajú staré obytné budovy, pred ktorými vysedávajú domáci najrôznejšieho veku v nekonečných debatách. Pamiatky v Palerme sú unikátnou zmesou orientálnych a európskych vplyvov. Pri prechádzke mestom míňame antické, islamské, normanské, barokové aj secesné stavby.

Kráčame po Piazza della Vittoria, na ktorej je Normanský palác (Palazzo dei Normanni), kaplnka Capella Palatina s interiérom vykladaným farebným mramorom a mozaikami. Katedrála (Cattedrale di Monreale) na Corso Vittorio Emanuele je ukážkou jedinečného arabsko-normanského štýlu.

Typická keramika z Caltagirone.
Typická keramika z Caltagirone. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Cestou k divadlu Teatro Massimo, na ulici Via Roma, narazíme na mercato, palermskú tržnicu plnú farieb a vôní. Trhovci živo gestikulujú, preberajú čerstvo naporciované tuniaky a mečiare, bravčové vnútornosti, syry, salámy, kopy mandarínok a olív, jednajú sa s kupujúcimi o ceny.

Divadlo na ulici tak predbieha to skutočné – Teatro Massimo. Neoklasicistickú stavbu zdobia bronzové sochy levov, jeden z nich nesie na svojom chrbte sochu Tragédie a druhý sochu Opery.

Teatro Massimo je jedným z najväčších operných domov v Európe, ktorý sa hrdí výbornou akustikou. Paradoxne, operu preslávil film Krstný otec. Jedna z jeho posledných scén sa odohrávala na schodoch opery.

Na schodoch opery sa odohráva jedna zo scén...
Na schodoch opery sa odohráva jedna zo scén Krstného otca. Autor: Jana Kollárová, Pravda

S históriou a kultúrou Sicílie vám pomôžu múzeá – Museo Archeologico Regionale s najlepšou zbierkou antického umenia na ostrove Sicília a skvelá Galleria Regionale Siciliana, plná pokladov a malieb od stredoveku do 18. storočia.

Opúšťame pamiatky a potešeného ducha usádzame v jednej z palermských trattorií. Pri polievke minestrone a špagetách s darmi mora sa púšťame do debaty so Sicílčanmi pri vedľajšom stole. Ponúkajú nám tanier kreviet zo svojej objednávky, my im zase podávame poháre s bielym vínom.

Po večeri sa zastavíme na gelato, taliansku zmrzlinu, a neodoláme ani tradičným cannoli (niečo ako šamrolky plnené sladkým syrom ricotta) kúpeným v jednej z pasticcerií, predajni s domácim pečivom a rôznymi sladkosťami.

Cefalù a Happy Birthday

Na veternej Sicílii sadá prach na všetko. Ráno sú autá pokryté tenkou vrstvičkou, ktorú sa márne snažíme zotrieť nefungujúcim ostrekovačom. To je však najmenší problém.

Cefalú pod skalou Rocca.
Cefalú pod skalou Rocca. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Večne zaprášené okná áut vám umyjú prisťahovalci zo severnej Afriky na prvej rušnejšej križovatke. S fľašou so saponátom a špongiou na palici to stihnú do prvej zelenej. Kým dorazíme do ďalšej sedemdesiat kilometrov vzdialenej zastávky v Cefalù, kocháme sa okolitou prírodou.

V malebnom cieli sa spája atmosféra stredovekého mesta a pláže. Dominuje mu obrovská skala Rocca di Cefalù a normanská katedrála na námestí Piazza Duomo. Je vznik sa spája s kráľom Rogerom II., ktorého na vraj na mori zastihla búrka a on prisahal, že ak sa zachráni, postaví katedrálu v prvom prístave, do ktorého vpláva.

Cefalù sa pôvodne volalo Kephaloidion. Názov odvodený z gréckeho slova označoval hlavu – kefalu. Svojím tvarom totiž skala Rocca túto časť tela pripomína.

Z námestia Piazza Duomo vedú nepravidelné úzke uličky do starého mesta. Pretláčajú sa nimi nielen ľudia, ale aj miniautá a motorky. Zo starých gréckych hradieb si krátko vychutnáme výhľad na mesto predtým, ako sa vydáme na skalu Rocca po schodoch začínajúcich neďaleko námestia Piazza Garibaldi.

V stredovekých uličkách starého mesta...
V stredovekých uličkách starého mesta Taorminy. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Pri výstupe na vrchol míňame rímsku cisternu, zásobáreň vody, Kostol svätej Anny a nakoniec megalitickú svätyňu Dianin chrám (Tempio di Diana) z deviateho storočia pred naším letopočtom. Odmenou v cieli je pohľad na zrúcaninu pôvodnej pevnosti Il Castello.

V tieni príjemnej taverny s výhľadom na more si užívame sicílsku kuchyňu. Tvoria ju dary mora, ryby, dôležitou prísadou je olivový olej saracena. Chuť jedlám dodávajú mandle, jazmín, rozmarín, mäta, olivy a bazalka, ale aj silné a sladké vína Moscato a Marsala. Ak chcete ochutnať niečo, čo nikde inde nenájdete, hľadajte arancini – plnené ryžové guľôčky.

Večer vstupujeme do svätostánku, ktorý sa pred pár rokmi premenil na bar. Ocitáme sa v spoločnosti pekne oblečených tridsiatnikov. Niečo tu však nehrá. Podnik pre dospelých je plný detí. Bambini nosia rodičia na rukách, tancujú s nimi, všelijako ich naťahujú. Sú to šťastné deti šťastných rodičov. Ale prečo v pube plnom alkoholu?

Katedrála v Taormine.
Katedrála v Taormine. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Asi po dvoch hodinách, keď nás okoloidúci ponúkajú domácou pizzou a rôznymi koláčmi a keď nám majiteľ podniku prináša whisky, nám to dôjde. Sme na narodeninovej oslave. Cudzej. Štyria Slováci medzi stovkou Talianov. Nikto sa nečuduje, čo tam robíme, všetci sa tvária, že tam patríme a máme možno aj VIP pozvánku.

O polnoci teda spievame Happy Birthday ako o dušu spasenú. A keď odchádzame, zazrieme oslávenkyňu v červených šatách… Boli to pekné narodeniny.

Taormina: Kúsok stredoveku

Už desaťročia je jedným z najmalebnejších a najvyhľadávanejších miest Sicílie Taormina. Svojimi malebnými uličkami a výhľadom na pôsobivú kulisu, ktorou je sopka Etna, láka turistov z celého sveta. A hoci je ešte len koniec apríla, autobusy v tomto meste pravidelne vypľúvajú obrovské zástupy turistov.

K založeniu Taorminy inšpirovala Kartágincov strategicky výhodná poloha vysoko nad morom, na terase hory Monte Tauro s výhľadom na dymiaci a zasnežený vrchol Etny, azúrové more a pobrežie neďalekej Kalábrie.

Pohľad na mesto Taormina z ruín amfiteátra.
Pohľad na mesto Taormina z ruín amfiteátra. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Staviteľskému umeniu Grékov vďačí Taormina za najkrajšie prírodné divadlo na svete z tretieho storočia pred naším letopočtom. Po amfiteátri v Syrakúzach je so svojím priemerom 109 metrov druhým najväčším divadlom pod holým nebom.

Za priaznivého počasia je priamo z jeho ruín vidieť nielen romantický horizont Iónskeho mora, ale aj majestátnu sopku. A hoci sa nám neukázala, z miesta, kde sa na ňu najlepšie pozerá, si fotíme aspoň opar, ktorý ju zahaľuje.

Taormina si uchovala pôvab stredovekého mestečka. V úzkych uličkách sa ukrývajú paláce a kostoly v pastelových farbách. Ak chcete zažiť ešte kúsok histórie, za návštevu stojí Kostol svätej Kataríny, dóm z trinásteho storočia a dominikánsky kláštor.

Prechádzame cez hlavnú promenádu Corso Umberto a námestie Piazza IX. Aprile, najrušnejšími ulicami mesta, ktoré zdobia kvitnúce balkóny, obchodíky so starožitnosťami, s oblečením, výšivkami, so suvenírmi z lávy, s typickou keramikou z Caltagirone a reštauráciami.

Amfiteáter v Taormine ponúka pohľad na Iónske...
Amfiteáter v Taormine ponúka pohľad na Iónske more. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Po ceste sa uhýbame bielemu vyzdobenému veteránu s mladomanželmi na zadnom sedadle. Štýlové svadby patria ku koloritu mesta.

Keď jednodňoví výletníci odídu a mesto trochu utíchne, vychutnávame si pravú atmosféru Taorminy. Snaživý gitarista nás po chutnej večeri vyzýva, aby sme si spolu s ním zaspievali. Nikto však nečaká, že z našich hrdiel sa bude drať takmer dokonalá melódia, a najmä slová pesničky Toto Cotugna: I asciatemi cantaaare…

Soľné polia a víno z Marsaly

Pri spiatočnej ceste zastavujeme pri soľných poliach neďaleko Trapani. Stačí odbočiť na dedinku Nubia a sme tam. Okrem soľných polí, ktoré patria k najstarším v Európe, prenikavého rybieho zápachu, mlynov a kôp soli sa tu nachádza aj múzeum soli. Techniku ťažby priniesli do Trapani starí Gréci a Rimania.

Soľné polia na Sicílii.
Soľné polia na Sicílii. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Vychýrená sicílska soľ sa v devätnástom storočí začala vyvážať aj do Nórska a Ruska. Nielen soľ robí provinciu Trapani slávnou.

Je to aj víno, ktoré sa dorába v mestečku Marsala. V roku 1773 poslal anglický kupec John Woodhouse šesťdesiat barelov tohto vína do Anglicka. Predtým však doň pridal trochu tvrdého alkoholu, aby sa počas dlhej plavby nepokazilo. Víno malo veľký úspech u britského námorníctva.

Neskôr však stratilo svoju dobrú povesť a používalo sa väčšinou len na varenie. V posledných rokoch však prichádza k jeho renesancii a marsalské víno sa vyváža do celého sveta. My sme si priniesli vďaka nemu kúsok Sicílie na Slovensko.

Kvitnúce balkóny patria k Sicílii.
Kvitnúce balkóny patria k Sicílii. Autor: Jana Kollárová, Pravda

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Taormina #Sicília #Palermo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk