Ostrov si vďaka jeho strategickej polohe vyhliadla armáda už v roku 1853. Vyrástla tam rakúsko-uhorská vojenská pevnosť. Neslávne známejšou sa však Mamula stala počas druhej svetovej vojny, keď v starých hradbách vznikol dokonale izolovaný koncentračný tábor.
Benito Mussolini na ostrove väznil nepohodlných ľudí od 30. mája 1942 až do konca vojny. Aj keď mnoho záznamov o režime v tábore sa nezachovalo, zvesti o krutosti a mučení sa šírili aj za múrmi pevnosti. O život tam prišlo najmenej 130 ľudí, najčastejšie od vyhladovania.
Keď sa po vojne koncentračný tábor zavrel a väznica rozpustila, Mamula ostala opustená a jej budovy ponechané na pospas slanému vetru a zubu času.
Hoci sa ostrov nachádza v ideálnej vzdialenosti od pobrežia a je k nemu dobrý prístup, nik sa oňho nezaujímal a budovy so stovkami niekdajších ciel sa nepokúšal pretvoriť – až doposiaľ.
Čiernohorské úrady plánujú rozpadávajúcu sa pevnosť zrekonštruovať a podľa ich odvážnej vízie by sa z temného väzenia na ponurom ostrove mohol stať moderný plážový rezort s kúpeľmi, obrovským bazénom, nočným klubom…
Projekt by mal vyjsť na 15 miliónov eur a okrem zatraktívnenia regiónu by mal priniesť aj nové pracovné miesta pre tamojších obyvateľov. Švajčiarsky investor aj Čierna Hora teraz už len dúfajú, že sa im podarí na ostrov s nelichotivou minulosťou prilákať turistov.