Mauro Morandi je už viac ako tri desiatky rokov jediným obyvateľom krásneho ostrova v Stredozemnom mori. Aj keď je jeho život drsný a ťažký, dnes by s ním určite väčšina Talianov, ktorí inak milujú spoločnosť, rada menila. Jeho chata je totiž ideálnou skrýšou pred globálnou pandémiou, ktorá sa šíri medzi ľuďmi.
Bývalý učiteľ sa dostal na ostrov Budelli pri pobreží Sardínie náhodou, keď sa pred 31 rokmi pokúsil doplávať z Talianska do Polynézie, píše Cnn.com.
Aj keď taliansky ostrov nebol jeho cieľovou destináciou, zamiloval sa do krištáľovo čistej vody, koralových pieskov a krásnych západov slnka – a rozhodol sa zostať. Legenda hovorí, že Budelli je kúskom mýtickej Atlantídy…
Morandi žije v maličkej kamennej chalupe a jeho jedinými spoločníkmi sú vtáky, ktoré mu lietajú priamo do kuchyne. Čas trávi prechádzkami po ostrove, prípravou jedla – ktoré mu vozia z pevniny – a zdieľaním krásnych fotiek na sociálnych sieťach.
Tiež stále sleduje správy a má prehľad o novom koronavíruse, ktorý zachvátil nie len jeho krajinu, ale celý svet. Vo svojom osamelom svete sa v teraz cíti ako na „najbezpečnejšom mieste na Zemi“.
Podobne ako všetci, aj Mauro sa obáva o svoju rodinu, ktorá žije práve na severe Talianska, v Modene, ktorá patrí medzi najpostihnutejšie oblasti.
Pre mnohých je okrem strachu z neznámeho vírusu ťažkou skúškou aj izolácia. A s ňou má 81-ročný Morandi, známy ako taliansky Robinson Crusoe, bohaté skúsenosti, uvádza Timesofindia.indiatimes.com. Preto sa rozhodol zdieľať so svetom niekoľko tipov, ako čo najlepšie zniesť osamotenosť.
Aj keď sa môže voľne prechádzať po ostrove, drsné zimy vraj často trávi úplne zatvorený v domčeku. Hovorí, že izolácia na pár týždňov nie je nič, čo by sa nedalo zniesť. Je to príležitosť zastaviť sa a ponoriť sa do svojej duše.
Morandi veľa číta a premýšľa. Myslí si, že mnoho ľudí sa práve čítania bojí, pretože by potom začali vidieť veci v inom svetle a prišli by na to, že život, ktorý viedli doposiaľ, bol vlastne úbohý.
Pochopil, že najkrajšie, najnebezpečnejšie, najdobrodružnejšie a najpríťažlivejšie cesty sú tie, ktoré sú v nás, či už sedíme v obývacej izbe alebo pod prístreškom na Budelli.
Je však skeptický. Aj keď súčasná kríza predstavuje príležitosť na prehodnotenie života, nemyslí si, že mnohí z nej vyťažia maximum. Neverí v silu ľudí meniť sa, väčšina je podľa neho príliš navyknutá na pohodlie a frenetický životný štýl.