V kopcoch na južnom úpätí Nízkych Tatier ho tvarovala z vápenca a vody. Nakoniec dostalo podobu Bystrianskej jaskyne, ktorá ponúka atraktívnu a nenáročnú vychádzku do tajuplných hlbín zeme. Ako jedinú na Slovensku si ju pohodlne môžu prezrieť aj ľudia na vozíčkoch.
Nikto nevie, prečo hlboká priepasť v horách pri dedine dostala čudné meno Peklo. Faktom však je, že práve ňou zostúpili v roku 1926 Jozef Kovalčík a bratia Holmanovci do útrob zeme a objavili podstatnú časť Bystrianskej jaskyne. V súčasnosti je dno tejto priepasti, hlbokej 80 metrov, najnižším bodom prehliadkovej trasy. Ilúziu pekla dotvorila sama príroda, pretože do vápencových stien vytesala tvár čerta i jeho kopyto.
Návštevníci tu však môžu obdivovať aj ďalšie nevšedné prírodné výtvory. Veľký a malý baldachýn v Sieni baldachýnov, zhruba dvadsaťmetrový kvapľový vodopád či zvonivé stalaktity. To najvzácnejšie sa však skrýva v Klenotnici. „Je to časť s najbohatšou krasovou výzdobou. Dominuje jej jaskynný stĺp pomenovaný podľa indických chrámov – Veľká pagoda, vedľa je Malá pagoda a tamto máme našich večných milencov, dva kvaple, ktorým k spojeniu do stĺpa chýbajú len asi dva centimetre,“ ukazuje správca jaskyne Ján Vrabec. Tento neveľký priestor je o to cennejší, že Bystrianska jaskyňa nevyniká bohatou výzdobou. Jej jedinečnosť spočíva v mimoriadnej rozmanitosti. „Je typickou ukážkou, čo všetko môže vytvoriť voda, keď narazí na vápenec. Dostávala sa do puklín a postupne formovala priestory a výzdobu až do súčasných tvarov. Tieto procesy naďalej pokračujú,“ vysvetľuje. V hĺbke 15 až 20 metrov je stále aktívne riečisko, ktoré s jaskyňou spájajú tri priepasti.
Jaskyňa sa nachádza v Bystriansko-valaštianskom krase. Jej vek sa odhaduje na 2,5 milióna rokov. Pre verejnosť ju v súčasnej podobe otvorili v roku 1968 ako predposlednú z dvanástich sprístupnených jaskýň, patriacich pod Správu slovenských jaskýň. Doteraz preskúmané priestory dosahujú dĺžku 3 126 metrov, pre verejnosť je sprístupnených v rámci prehliadkovej trasy 580 metrov. Teplota v nej sa pohybuje medzi 5,7 až 7 stupňami. Sú v nej mimoriadne dobré podmienky na speleoterapiu, ktorú tu vykonávajú už vyše 40 rokov.
Návšteva tejto jaskyne je vhodná pre rekreačných turistov, rodiny s malými deťmi i pre hendikepovaných návštevníkov. Nachádza sa neďaleko parkoviska a prehliadková trasa, ktorá trvá 45 minút, je prispôsobená vozičkárom.
Kto hľadá v blízkosti Bystrej náročnejšiu turistiku a adrenalín, príde si určite na svoje, ak sa pešo vyberie do Jaskyne mŕtvych netopierov, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie slovenské vysokohorské jaskyne. Je na trase z Trangošky na Ďumbier a túra trvá asi hodinu. Jej pomenovanie je odvodené od množstva netopierích kostičiek, ktorých vek sa odhaduje na 6-tisíc rokov. Do jaskyne sa vstupuje v jaskyniarskych oblekoch, s prilbami s baníckym osvetlením a len so skúseným sprievodcom.
Ak si chcete užiť pekný deň v prírode, nevynechajte unikátny Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline. Ponúka veľa zaujímavostí z histórie i budúcnosti slovenského lesníctva a atrakcií pre deti i dospelých. Keby ste si ho chceli prezrieť naozaj dôsledne, vyhraďte si na to najmenej päť hodín. Atraktívny zážitok si môžete zdokonaliť, keď sa do skanzenu priveziete historickým vláčikom z Čierneho Balogu. Čiernohronská železnička vás prevezie aj nádhernou prírodou a vidieckymi usadlosťami v okolí.
Milovníci dávnej minulosti by určite nemali obísť hrad v Slovenskej Ľupči. Ide o najvyššie položenú hradnú stavbu na Pohroní, ktorej korene siahajú do 13. storočia, a patrí k najzachovanejším hradom na Slovensku. Neďaleko pri obci Moštenica možno nájsť novodobejšiu históriu. Asi deväť kilometrov od nej sa v horách na južnom úpätí Nízkych Tatier nachádzajú pozostatky Kališťa, ktoré je jedinou z viac ako sto slovenských, nemeckými fašistami vypálených obcí, kde sa už bežný život neobnovil. Zostali po ňom len dva obnovené domčeky a zvonička. Spravuje ho banskobystrické Múzeum SNP.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes





V utorok si prečítajte: Zobor a okolie