Bývalá obľúbená hrebeňovka po vrchoch Belianskych Tatier je pre ochranu prírody od 70. rokov minulého storočia uzavretá. Presnejšie, v roku 1978 uzavreli hrebeň Belianskych Tatier a o dva roky neskôr aj chodník na Ždiarsku vidlu. Belianske Tatry sa tak stali pre turistov úplne neprístupné. Situácia sa zmenila až začiatkom 90. rokov, keď otvorili chodník z Monkovej doliny do Kopského sedla. Spočiatku bol spoplatnený, ale už niekoľko rokov je vstup voľný. Ako aj ostatné chodníky vo Vysokých Tatrách, aj tento spravujú Štátne lesy TANAP-u.
Východiskovým bodom náučného chodníka je sútok riečky Bielej a Rígľového potoka, ktorý vyteká z Monkovej doliny. Chodník ďalej pokračuje cez Monkovu dolinu do Širokého sedla a ďalej juhozápadnými svahmi Hlúpeho vrchu až do Kopského sedla. Ide o náročnú trasu, hoci na začiatku veľmi nestúpa, potom je oveľa ťažšia.
„Preto je nevhodná pre kardiakov. V druhej polovici je niekoľko skalných prahov, ktoré môžu byť po daždi šmykľavé a môže tak dôjsť k úrazu,“ upozorňuje na náročnosť trasy hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová. Napokon, celkové prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom je 900 metrov. Chodník má dĺžku šesť kilometrov, jeho prekonanie trvá podľa kondície tri až štyri hodiny. Odmenou za namáhavý výstup sú pekné výhľady, tie sa však ponúkajú už cestou nahor, napríklad na masív Opálenice.
Náučný chodník má šesť zastávok, prvá je hneď na začiatku na rázcestí pri sútoku Bielej a Rígľového potoka. Druhá je pri prielome potoka pod vrchom Stredný Rígeľ, tretia pri zákrute chodníka pod prahom doliny, štvrtá na odpočívadle pri potoku vo výške takmer 1¤500 metrov nad morom. Piata je už priamo v Širokom sedle, ktoré je o vyše tristo výškových metrov vyššie, a posledná v Kopskom sedle v nadmorskej výške 1¤749 metrov nad morom.
Zo Širokého sedla je pekný výhľad na Vysoké i Belianske Tatry, ale vidno aj Pieniny a Spišskú Maguru. Pre mnohých turistov je však dôležité aj to, že Belianske Tatry sa od Vysokých predsa len líšia. A nielen tým, že sú z vápenca. Zhruba 14 kilometrov dlhý hrebeň Belianskych Tatier, začínajúci sa nad Tatranskou Kotlinou Kobylím vrchom a končiaci vrchom Rogová nad Javorinou, je zložený zo spomínaných vápencov a dolomitov.
„Severná strana Belianskych Tatier je rozrezaná hlbokými dolinami, ktoré sa v záveroch končia prudkými zrázmi. Takou je aj Monkova dolina, ktorá ma ľadovcový pôvod,“ vysvetlila Burdová. Pod ústím Monkovej doliny je uložená ľadovcová moréna, ktorú prekrývajú jemnozrnejšie nánosy. Len pre zaujímavosť, ľadovec v Monkovej doline mal hrúbku zhruba 80 metrov a schádzal z hornej doliny popod Hlásnu skalu do nižších častí až pod Bednársky Rígeľ. Na jeho stráňach sa doteraz zachovali aj zvyšky bočných morén.
Do Monkovej doliny sa možno dostať z rázovitej obce Ždiar s vyše 1¤300 obyvateľmi, kde je mnoho možností na ubytovanie. Goralský Ždiar je charakteristický aj zachovanou drevenou architektúrou. Gorali sa tu podľa historických údajov usadili postupne v 14. až 16. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1590, zakladateľom obce bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horváthovcov, ktorí boli najväčšími feudálmi na severnom Spiši.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes
Foto: Pravda, Boris Macko
Foto: Pravda
Foto: Pravda, Boris Macko
Foto: Pravda, Boris Macko
Foto: Pravda, Boris Macko
V pondelok si prečítajte: Kysuce zo sedla bicykla
