Mestský charakter nadobudli až v druhej polovici 19. storočia, keď sa tu začal rozvíjať potravinársky priemysel. Z tých čias však pochádzajú nielen reprezentačné secesné budovy, ale aj technické pamiatky. Kým inde ich likvidujú, tu v centre premenili Schöllerov mlyn na kancelárske a klubové priestory.
Sľubnému architektonickému rozvoju mesta dala zabrať ničivá druhá svetová vojna, po ktorej sa pre zmenu do domov v starých uličkách a v židovskom gete zahryzli bagre a následná panelákománia. V Leviciach však nedávno prebudovali ústredné Námestie hrdinov, znovu postavili kalváriu. Taký pekný park i s vodnými plochami a promenádnymi koncertmi Bratislava sotva bude niekedy mať.
Na skalnatom výbežku Štiavnických vrchov sa vypína stredoveký hrad s mimoriadne pohnutými dejinami. Patril medzi 15 hlavných pevností, ktoré mali zastaviť osmanskú inváziu. Turci ho nedobyli, kapitán im ho vydal bez boja, no po necelom roku sa pri Leviciach odohrala bitka, z ktorej islamskí bojovníci odišli s dlhým nosom.
Svoju labutiu pieseň hrad zaspieval za povstania Františka II. Rákociho. Potom sa z neho život presťahoval do dvoch priľahlých renesančných kaštieľov. V Kapitánovom dome je dnes vkusné Tekovské múzeum, ktoré predstavuje históriu dolného Pohronia od bronzovej doby až po druhú svetovú vojnu. Odborníci nie sú nadšení z cementovej sanácie jadra gotického hradu v 70. rokoch minulého storočia, ale kde by sa v súčasnosti na takú generálnu opravu zohnali peniaze? Na niečo sa však aj vďaka európskym fondom zohnali, hneď v susedstve. Ešte nedávno to vyzeralo, že dni bývalej synagógy sú spočítané. Dnes patrí medzi najkrajšie zrenovované objekty svojho druhu na Slovensku. V tomto roku sa dostala aj 65-centovú poštovú známku.
V máji 1944 levických Židov odvliekli szálasiovskí fašisti do koncentračných táborov. Iba málo z nich sa vrátilo, synagógu v roku 1967 predali štátu, ktorý ju používal ako sklad nábytku… V polovici 80. rokov existovali plány na jej revitalizáciu, ale ďalej chátrala. Až v júni 2010 sa mesto pustilo do obnovy. V marci 2011 robotníci v spodnej časti čelnej steny našli lekárnickú fľašku so zakladateľskou listinou a „židovským zlatom“. Bola to však iba uhorská zlatka, vyrazená v Kremnici roku 1883, a desaťgrajciar, v tom čase minca s najnižšou nominálnou hodnotou. Židovská náboženská obec nebola až taká bohatá, okrem dobrovoľných príspevkov si na výstavbu musela požičať peniaze v banke.
V súčasnosti v synagóge Mestské kultúrne stredisko organizuje rozličné podujatia komorného charakteru, výstavy, koncerty, malé javiskové formy. Najmä hudobníci si nevedia vynachváliť vynikajúce akustické podmienky. Objekt hodlajú doplniť o rekonštrukciu niekdajšej židovskej školy, kde chcú zriadiť galériu a expozíciu dejín tejto komunity.
Spomedzi ďalších kultúrnych pamiatok netreba obísť rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela. Dali ho síce postaviť po opakovaných požiaroch až v 70. rokoch 18. storočia Esterháziovci, ale návštevníkov iste nadchnú iluzionistické nástenné maľby, sochy a vitráže.
Tým, čo obľubujú staršie umenie, stačí, aby prešli do mestskej časti Kalinčiakovo. Tam ich čaká okrem pamätnej tabule na rodnom dome guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša, ktorý sa zaslúžil o hospodárske zabezpečenie SNP, jedinečný kostolík kresťanskej reformovanej cirkvi s polkruhovou apsidou z 12. storočia. Neskôr síce pristavali barokovú vežu a oporné múry, no dodnes ide o jeden z najhodnotnejších príkladov románskeho štýlu na Slovensku. V obci je aj pôvodne barokový kaštieľ starej uhorskej rodiny Ňáriovcov. Kúsok odtiaľ je známe rekreačné stredisko so štyrmi bazénmi Margita a Ilona.
Z neďalekého vŕšku Vápnik sa naskytujú perfektné výhľady na všetky strany. Určite nie náhodou práve odtiaľto v decembri 1944 viedol veliteľ II. ukrajinského frontu maršal Rodion J. Malinovskij bojové operácie na južnom Pohroní. Vápnik (Šiklóš) je jednou z najmohutnejších travertínových kôp na Slovensku. Okrem travertínu sa tu získavala aj jeho ušľachtilá prekryštalizovaná odroda – zlatý ónyx. V lome sa našlo množstvo pravekých skamenelín živočíchov a odtlačky listov.
Hoci tu vyhlásili chránené územie, v poslednom období bolo zdevastované. Vedenie mesta sa rozhodlo, že ho opäť premení na miesto výletov Levičanov. Lokalitu vyčistili od odpadov, osadili lavičky, informačnú tabuľu a ohnisko. Už treba nájsť iba peniaze na opravu jedinečného pamätníka – rozhľadne z roku 1960, na ktorú sa dnes dá vyjsť iba na vlastné riziko.
Kam na výlet: Päť tipov nadnes
Foto: Pravda, Martin Krno
Foto: Pravda, Martin Krno
Foto: Pravda, Martin Krno
Foto: Pravda, Martin Krno
Foto: Pravda, Martin Krno
Vo štvrtok si prečítajte: Kyjatický archeopark nie je jediným lákadlom turistov
