Súčasná stredoslovenská metropola bola v tom čase významným hráčom na trhu s meďou. Tú odtiaľ kupovali na tony aj Benátčania, odkiaľ sa dostávala do Janova. A práve v Janove vyrobili tri Kolumbusove lode, ktorými sa doplavil na nový kontinent. Možno sú to bájky, možno nie, hovorí sa však, že meď z okolia súčasnej Banskej Bystrice bola prítomná aj na zbraniach hrdinov z bitky o Tróju. Meď sa v tejto lokalite ťažila už pred päťtisíc rokmi.
Prívlastok medená Bystrica aj vzhľadom na jej historický vývoj sedí Banskej Bystrici ako uliaty. Jej história sa začala písať v 13. storočí. Pôvodná osada Bystrica sa zásluhou rodín saských kolonistov, ktorí tam prišli ťažiť meď, začala postupne meniť na hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby. V roku 1255 ju kráľ Belo IV. povýšil na mesto. Stala sa jedným zo siedmich stredoslovenských banských miest. A vyrástla do nádherných rozmerov. Jej význam formovala aj Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá vznikla pred 514 rokmi a ktorá sa stala významným mediarskym podnikom. Naň sa viaže aj zaujímavosť. Spoločnosť vraj ako prvá na svete zaviedla do praxe podvojné účtovníctvo.
Banská Bystrica sa voľakedy volala aj Neusohl. Nemecký názov súvisel s ťažbou medi. Saskí prisťahovalci tu vytvorili silnú komunitu. V roku 1256 mala svojho prvého richtára – Nemca Andreasa. Ďalších štyristo rokov volilo osadenstvo mesta za svojho richtára vždy iba človeka s nemeckými koreňmi. Prvý nie nemecký richtár bol zvolený až v roku 1650.
Mesto na rieke Hron, ktoré je vstupnou bránou do Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Kremnických vrchov a Veľkej Fatry je známe aj ako srdce Slovenska. Vzdušnou čiarou sa od neho geografický stred Európy v Kremnici nachádza len dvadsať kilometrov. Je križovatkou hlavných ciest zo západu na východ krajiny i zo severu na juh. Do Bratislavy i Košíc je z Banskej Bystrice rovnako ďaleko. Približne dvesto kilometrov. Má do 80-tisíc obyvateľov, no časom môže poriadne narásť. Už roky sa spomína vznik metropolitného centra, ktoré by vzniklo spojením Banskej Bystrice a Zvolena a miest a obcí medzi nimi. Ak by sa tak stalo, počet obyvateľov by mohol stúpnuť až na 200-tisíc.
Rokmi sa mesto vyprofilovalo ako kultúrno-spoločenské a administratívne centrum. Hovorí sa mu aj mesto mladých. Podľa Moniky Pastuchovej z mestského úradu sú v meste tri vysoké školy a pobočka vysokej školy z Ostravy. Mladí lemujú denne aj historické centrum mesta, ktoré patrí k najkrajším na Slovensku. Banskú Bystricu zdobí rad historických budov, ktoré návštevníci môžu spoznávať aj vďaka prehliadkam so sprievodcom i z turistického vláčika Pretórium.
Turistický sprievodca Branislav Stančík upozorňuje na rad pamätihodností mesta. Napríklad na takzvaný farský kostol v hradnom areáli, Kaplnku svätej Anny s oltárom, ktorý vyrobil majster Pavol z Levoče či mestský hrad známy ako Barbakan. Námestie skrášľuje zrekonštruovaná fontána vydávajúca zvuky a farby a turistov priťahuje i pohľad z Hodinovej veže na Námestí SNP. Má narušenú statiku a je o 68 centimetrov odklonená od vertikály. Je akousi slovenskou šikmou vežou v Pise. Ponúka nádherný pohľad na námestie a široké okolie.
Banskobystričania svoje mesto milujú. A nie nadarmo sa k nemu už od 16. storočia viaže príslovie, ktoré sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Hovorí: Zaživa v Bystrici, po smrti v nebi. Miestni vedia prečo.
