Pod Odesou sa tiahne najdlhšia spleť katakomb sveta. Mapa neexistuje, ľudia v nich záhadne miznú

Podzemie pod miliónovou ukrajinskou prístavnou metropolou predstavuje pravdepodobne najrozsiahlejší komplex labyrintov na svete – informácie hovoria až o 2500 kilometroch.

V takomto obrovskom tmavom bludisku sa preto dá veľmi ľahko stratiť a aj v časoch mieru bola jeho návšteva rizikom a mohla sa jednoducho zmeniť na – často neúspešný – boj o prežitie.

Vstup do podsvetia nie je zakázaný, ale veľmi sa neodporúča.

Napriek snahe sa doposiaľ podarilo zmapovať len 15 percent celkovej dĺžky odeských katakomb. Každý rok pritom komplex hlásil niekoľko smutných prípadov, keď sa nadšenci, ktorých zradil vlastný orientačný zmysel aj technika, už spod zeme nevrátili.

A treba dodať, že so záchrannou akciou veľmi nemohli rátať, keďže miestne úrady nemali na to potrebné kapacity, ani odvahu.

Niektoré vstupy sú zatarasené mrežami a betónovými poklopmi, no stále je vraj asi 1000 vchodov voľných. Mnoho ich ústi do pivníc domov, či uzavretých súkromných pozemkov.

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

Stratená Máša a ďalší

Najznámejším príbehom je svedectvo ukrajinského prieskumníka katakomb Eugena Latu z roku 2009, ktorý vraj našiel telo miestnej študentky menom Máše, ktorá sa na Silvestra v roku 2005 podnapitá zatúlala do katakomb so svojimi priateľmi.

Skupina na druhý deň ráno odišla a Mášu, ktorá nevedela nájsť cestu von, nechala napospas jej osudu.

Oficiálna webová stránka Odessa Catacombs však tento príbeh označila za hoax, takže pravdu o Máši sa nedozvieme. Faktom však ostáva, že katakomby rozhodne nie sú k návštevníkom milosrdné.

Okrem samotnej nástrahy menom bludisko na odvážlivcov striehlo aj nebezpečenstvo v podobe možných závalov, výbušných nástrah či starej munície alebo smrteľného plynu.

Na komforte nepridali ani miestne hlodavce či presakujúca kanalizácia. Katakomby sa z času na čas stávali tiež útočiskom kriminálnikov unikajúcich pred spravodlivosťou.

Dá sa tu naraziť na staré úkryty a skladiská partizánov, celé obytné komplexy, ale tiež na plytké hroby alebo mumifikované telá partizánov, rumunských a nemeckých vojakov, vrahov i utečencov.

Ako dopadli pokusy o zmapovanie?

Samozrejme, takto husto podkopané podzemie spôsobuje problémy aj domácim, žijúcim nad chodbami. Ľuďom sa niekedy prepadávajú chodníky alebo celé základy domov. Katakomby boli aj dôvodom, prečo sa Odesa nikdy nedočkala metra.

V súvislosti s katakombami je pamätný rok 1995, keď sa do ich nehostinných útrob vydala na prieskum skupina Odesčanov, ktorá prešla počas 27 hodín asi 40 kilometrami chodieb.

Od vstupu po miesto, kde sa odvážlivci vynorili zasa na čerstvý vzduch, je vzdušnou čiarou asi 13 kilometrov.

V roku 2010 sa uskutočnil druhý pokus, tento však nebol taký úspešný. Táto skupina prešla vzdušnou čiarou iba 9 kilometrov, hoci v katakombách sa krútili 27 kilometrov a prekopali veľa závalov.

Ako tunely vznikli

Prvé podzemné kamenné bane sa začali objavovať v 19. storočí, keďže Odesa sa rýchlo rozrastala. Kameň sa využíval ako zdroj lacných stavebných materiálov.

Vápenec sa rezal pílami a ťažba sa tak zintenzívnila, že v druhej polovici 19. storočia spôsobila rozsiahla sieť katakomb mestu veľa nepríjemností.

V roku 1941, keď rumunská a nemecká ofenzíva k hraniciam mesta, sa katakomby stali sídlom odboja. V tmavých chodbách žilo 13 mesiacov asi 6000 vojakov, partizánov a domobrancov.

V podzemí mali nemocnice, jedálne aj spálne a chodbami sa presúvali a odtiaľ aj podnikali výpady.

Život v tuneloch však znamenal viac či menej úspešné vysporiadanie sa s ťažko dýchateľným vzduchom, nehostinnou vlhkosťou, nízkou teplotou, tmou či nemožnosťou zabezpečenia hygieny a z toho plynúcich chorôb.

Nacistom do tohto komplexu nepodarilo vniknúť, niektoré vchody boli – a zrejme dodnes sú – zamínované.

Čítajte viac Kyjev má najhlbšiu stanicu metra: Bývala pýchou mesta, dnes je úkrytom pred bombami

Čítajte viac Buchlov má múmiu, v Buchloviciach sa písali dejiny a v Modrej je tunel pod jazerom

Čítajte viac Turistov stále priťahujú Hodžove tajné tunely