Niektoré nemocnice na ostrovoch nemajú stálych lekárov a slúžia tam len zdravotníci vyslaní na dočasnú službu. A zdravotná záchranná služba je často v ešte horšom stave.
Na mnohých ostrovoch v Egejskom mori je k dispozícii cez celý deň len jedna sanitka. Tento problém sa pritom netýka len ostrovov. V Aténach je v prevádzke okolo 50 sanitiek, potrebných by ich bolo 85 až 90.
„Potrebujeme prebudovať záchrannú službu od základov a veľké nedostatky sú v celej krajine,“ hovorí predseda gréckej zdravotnej záchrannej služby Jorgos Mathiopulos.
Drvivá väčšina zdravotných stredísk na malých ostrovoch v Egejskom mori má problémy s fungovaním kvôli malému počtu doktorov.
A aj v prípade, keď sa grécky štát rozhodne zamestnať viac zdravotníkov, tak sa to na ostrovoch veľmi neprejaví, pretože personál tam odmieta slúžiť kvôli premršteným životným nákladom spôsobeným cestovným ruchom.
To vytvára ďalší tlak na záchrannú službu. „Z iných častí krajiny sme vyslali na ostrovy pracovníkov záchrannej služby, aby pokryli potreby letnej sezóny,“ uviedol Mathipulos.
„Naši kolegovia si kvôli tomu museli skrátiť dovolenku, ale je to samozrejme iba provizórne riešenie,“ dodal.
V júni šesťdesiattriročná žena zomrela na ostrove Kos v nákladnom vozidle, ktoré ju viezlo do nemocnice, pretože jediná sanitka na ostrove práve zasahovala na inom mieste a nebola k dispozícii.
Na nepretržitú obsluhu sanitky je potrebných 11 ľudí. Kos má 40-tisíc stálych obyvateľov, ale v lete ho navštívi až jeden milión turistov. Ostrov má síce tri nové sanitky, personál ale stačí len na prevádzku jednej.
O niekoľko dní potom zomrela na predmestí Atén devätnásťročná žena v ôsmom mesiaci tehotenstva aj jej nenarodené dieťa. Na sanitku čakala vyše päť hodín a pred smrťou volala záchranárov dvadsaťkrát.
Odvtedy najmenej šesť ľudí zomrelo po celej krajine kvôli neskorému prevozu do nemocnice. (Medzi týmito úmrtiami je podľa gréckych médií aj česká turistka, ktorá v júni zomrela na ostrove Thasos po tom, čo pridlho čakala na záchranárov, pozn. ČTK).
Čítajte viac Stalo sa to aj vám? Od dovolenkárov v Grécku na niektorých plážach pýtajú až 100 eur
Nevhodné riešenie narýchlo
Na rastúcu kritiku za tieto úmrtia, ktorým bolo možné predísť, vláda odpovedala prevelením hasičov, vojenského personálu a vodičov medzi zamestnancov miestnych úradov na miesta vyťažené počas leta.
Záchranná služba a lekári protestovali proti „nevedeckej snahe o rýchle riešenie“. Podľa nich použitie personálu, ktorý nie je vycvičený pre mimoriadne situácie, môže ohroziť pacientov, napríklad pri zásahoch pri nehodách.
Vláda však tvrdí, že nejde o dlhodobé riešenie nedostatku zdravotníckeho personálu. Cieľom je zachrániť životy počas rušnej turistickej sezóny.
Konzervatívny premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorý znovu vedie vládu po víťazstve v júnových parlamentných voľbách, tvrdí, že verejné zdravotníctvo je jeho prioritou. Sľúbil zamestnať 10-tisíc zdravotníkov, z toho 800 vodičov sanitiek.
Podľa odborov však tieto čísla sotva pokryjú odchod zdravotníkov do dôchodku. Podľa ich údajov v uplynulých dva a pol rokoch odišlo z verejného zdravotníctva vyše 10-tisíc zdravotníkov a ďalších 5000 ich odíde tento rok.
Opozícia vládu kritizuje, že nemocnice sú v horšom stave ako pred pandémiou Covidu-19. Tvrdí, že cieľom vlády je privatizácia zdravotníctva, čo kabinet odmieta.
Lenže problém nie je len v nedostatku personálu a peňazí. Len málo doktorov a zdravotníkov chce slúžiť na ostrovoch. Hoci sa turistom môže zdať život na gréckych ostrovoch ako sen, zdravotníci si často nemôžu dovoliť tamojšie náklady na živobytie.
Miestni obyvatelia radšej prenajímajú svoje byty turistom, než aby uzavreli dlhodobú a menej výnosnú zmluvu s lekárom či zdravotnou sestrou.
Na konci júna jediný kardiológ v nemocnici na ostrove Kos protestoval na nádvorí nemocnice. „Už ďalej nemôžem, potrebujem pomoc,“ napísal si na transparent. Pracoval totiž skoro mesiac bez jediného voľného dňa.
Práve vyhorenie je hlavnou príčinou, prečo lekári z nemocníc na ostrovoch odchádzajú. Podľa gréckej federácie nemocničných doktorov sa situácia „vyvíja na operačný kolaps“ radu nemocníc vo vidieckych aj mestských oblastiach.
„Tieto veci sa nesmú stávať v civilizovanom svete, v európskej krajine a v turistickej destinácii,“ uviedol starosta Kosu Theodosis Nikitaras. „Potrebujeme trvalé riešenie a trvalý nábor (zdravotníkov),“ dodal.
Čítajte viac Tento grécky ostrov očaril najbohatšieho muža sveta. Kúpiť sa mu ho nepodarilo... 
Čítajte viac Najvychytenejšie grécke destinácie sú pre domácich nad rozpočet. Dovolia si ich Slováci? 
Čítajte viac Španielsko, Grécko, Turecko, Taliansko budú pre mnohých európskych turistov o 5 rokov no-go zónou