Stanka (29) o gaučingu: Tadžici pre nás chceli zabiť ovcu

, 12.08.2013 08:00
Stanka, cestovanie
Stanka v iránskom Isfaháne. Autor:

Prvý raz som sa "na gauč" dostala asi pred piatimi rokmi, keď sme išli s priateľom Peťom do Ruska. Naša bývalá spolubývajúca bola surferka a poradila nám, aby sme to skúsili. Založili sme si teda profil a mali sme hneď šťastie na niekoľkých hostiteľov, ktorí nás ubytovali, hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch Stanka (29), ktorá využíva pri cestovaní couchsurfing.

Takže už prvá skúsenosť bola veľmi fajn. Keď sme sa z Ruska vrátili, začali sme veľmi intenzívne ľudí aj ubytovávať. Dodnes gauč ponúkame aj vyhľadávame.

Radšej hostíme cestovateľov ako športovcov

V profile máme napísané, že ubytovávame maximálne dvoch surferov, ale raz sme mali doma dokonca štyroch či piatich. Sme radi, ak zostanú dve-tri noci, aj keď sme už hostili ľudí aj celý týždeň. Skrátka, ak treba, vieme sa dohodnúť a prispôsobiť. Pri výbere sa orientujeme podľa referencií, ktoré má surfer na profile. Podstatný je nielen ich obsah, ale aj množstvo. Podľa toho sa dá celkom dobre orientovať. My uprednostňujeme ľudí, ktorí už couchsurfing viackrát skúšali.

Okrem toho sú pre nás dosť dôležité aj hosťove záujmy. Ak je niekto obrovský športový fanúšik a miluje futbal, to ma trochu odradí a skôr ho neubytujeme, pretože nie sme až tak športovo naladení. Snažíme sa vždy nájsť v profile určitý prienik – často si pozerám, aké knihy ten človek číta, čo rád počúva, kde všade bol… Ak je zanietený cestovateľ, viem, že si vždy bude čo povedať. Ak sa aj občas stane, že si až tak nesadneme, vyslovene zlú skúsenosť sme nikdy nemali. Coachsurferi sú zväčša veľmi otvorení ľudia a to je pre nás najpodstatnejšie. Po skúsenostiach, ktoré som získala, by som pokojne takto cestovala aj sama. Samozrejme, za hostiteľov by som si vyberala radšej ženy alebo páry a naozaj dobre si preštudovala referencie.

Kľúče do vrecka – vždy zadarmo

Všetkým surferom, ktorí u nás bývajú, dávame kľúče. Nechceme, aby boli od nás závislí a nemohli sa vrátiť do bytu, keď odídeme napríklad do práce. Samozrejme, za ubytovanie si od nich nepýtame žiadne peniaze – to by podľa mňa bolo úplne proti duchu coachsurfingu. Myslím, že aj v stanovách je to zakázané, pretože má ísť o nezištnú službu či pomoc.

S hostiteľmi z Pekingu na výlete na Veľkom...
S hostiteľmi z Pekingu na výlete na Veľkom čínskom múre. Autor: Archív autorky

Cez deň zväčša necháme surferov samých, ale večer sa im vždy snažíme urobiť program. Vytiahneme ich na prechádzku na Slavín a na víno alebo cez víkend na výlet do okolia Bratislavy. Vždy sa snažíme nájsť aktivitu, ktorá je príjemná aj nám. Stále znova a znova chodiť do centra mesta sa nám už veľmi nechce – to nech si pozrú cez deň bez nás. Ale na prechádzku alebo príjemné posedenie s nimi radi vybehneme. Naši hostia sú z Bratislavy zväčša príjemne prekvapení, hovoria, že je to také malé milé mesto. Mnoho z nich spája jej návštevu s Viedňou, Prahou či Budapešťou, a keďže je najmenšia, zväčša si na ňu vyhradia najmenej času. Ale reakcie sú pozitívne. Páči sa im aj nočný život – či už na párty, alebo keď si ideme sadnúť do baru či reštaurácie.

Na komfort si pri vyberaní gauča nepotrpíme

Ľudí nielen ubytovávame, ale zároveň radi využívame aj gauče v zahraničí. Keď si vyberáme, nikdy sa nepozeráme na to, či budeme bývať v samostatnej izbe, alebo napríklad v obývačke. Nám nejde o ubytovací komfort, ale o stretnutie nových ľudí, spoznanie novej kultúry. Samozrejme, keď bývate u mladého chlapca, stane sa, že čistota nie je úplne tip-top, ale nikdy to nebola ani úplná katastrofa. Dôležitejšie je, že nám ukáže omnoho viac, ako sa možno dočítať v príručkách alebo sprievodcoch. To je pre nás hlavné. Keď nás človek vezme do rodiny, ukáže nám, ako žije, kam chodí, ktoré miesta sú jeho obľúbené – nie také tie klasické turistické miesta – je to skvelé.

Pred cestovaním si teda vždy nájdeme zopár surferov, ale nebývame u nich počas celej dovolenky. Zväčša striedame typ ubytovania pol na pol. V iránskom Isafháne sme boli štyri dni, a hoci sme sa stretávali so surfermi, nebývali sme u nich, lebo sme chceli mať trochu svoj pokoj. Niektorí totiž robia program od rána do večera a človek si niekedy chce aj len tak ľahnúť k rieke, „vykvasiť“ so zmrzlinou v ruke a mať trochu pokoj. Vždy je však dobré mať človeka, ktorý ukáže miestne zákutia, takže sa radi s domácimi stretneme, ideme von, na pivo alebo na prechádzku.

Tadžická pohostinnosť nás prekvapila

Úplne najlepšie zážitky máme práve z ciest. Najradšej spomínam na jedného chlapca z Tadžikistanu, z mesta Dušanbe. Bol veľmi milý a dal nám kontakt na svojho strýka hlboko v Pamíre, kam sme sa chystali. Keďže na takýchto odľahlých miestach surferi už nie sú, boli sme radi. Jeho strýko nás nakoniec krásne ubytoval a neuveriteľne veľkoryso nás pohostil a celý čas sa o nás staral. Dokonca povedal, že keby vedel o našom príchode skôr, bol by pre nás zabil ovcu. Pohostinnosť je Tadžikom zrejme vlastná, pretože pri prechádzke po dedinke nás každý človek, ktorého sme stretli, pozýval k sebe domov. Špeciálne v horských oblastiach je tadžická pohostinnosť naozaj obrovská.

Veľmi milú skúsenosť sme mali aj z Iránu. Tam sme sa zas náhodou ocitli na hodine angličtiny pre iránske dôchodkyne. Jeden surfer bol učiteľ a poprosil nás, či nemôžeme prísť trochu oživiť lekciu, tak sme šli. Bolo to veľmi zábavné.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#couchsurfing
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk