Chodia sem prepracovaní tokijskí zamestnanci, slávni vodcovia a dokonca aj súčasný cisár Naruhito, aby sa ponorili do liečivej vody a užili si úchvatnú prírodnú scenériu naokolo.
Nishiyama Onsen Keiunkan je zastrčený hlboko v horách japonskej prefektúry Jamanaši, prežil aj požiare a tajfún, a dodnes tu vládne duch tradície – všade sú podlahy tatami, vane sú drevené, personál nosí oblečené kimono a tabuľky na stenách sú napísané ručnou kaligrafiou. Zdá sa, že tu zastal čas, a nie je to len pocit.
Guinessova kniha rekordov označila v roku 2011 Nishiyama Onsen Keiunkan za najstarší hotel na svete.
Vtedy sa zariadenie dostalo do povedomia širokej verejnosti a zaradilo ho na svoj cestovateľský zoznam mnoho dobrodruhov. Odvtedy sa hotel usiluje nachádzať rovnováhu medzi turistickým dopytom a zachovaním svojho tradičného a pokojného ducha.
Ani dostať sa k hotelu nie je jednoduché. Poslednou zastávkou na ceste japonským vidiekom je mestečko Minobu, v ktorom nie je žiaden väčší obchod, len tradičné rodinné podniky a predajne, ktoré sa odovzdávajú dlhé roky z generácie na generácie.
Z Minobu vedie k hotelu, ukrytému hlboko v horách, hodinová cesta po kľukatej ceste. Cestujúcich hneď po príchode privítajú zamestnanco v tradičných kimonách a sprevádzajú ich do vstupnej haly.
Hosťom ponúknu papuče s ich menami, topánky dnu nie sú povolené.
Štandardné izby v hoteli Nishiyama Onsen Keiunkan majú tri časti: dva priestory na sedenie a jeden obývací priestor. Na stenách visia tradičné japonské závesné zvitky kakejiku, ktoré zobrazujú prírodu a nesú kaligrafický podpis umelca.
Okná sú také veľké, že výhľad na les vyzerá ako Monetov obraz pokrývajúci stenu.
Dolu tečie veľká rieka, para naznačuje teplotu vody. Muž s udicou chytá dnešnú večeru.
Termálnych prameňov je tu šesť – štyri vonkajšie a dva vnútorné. Dva vnútorné horúce pramene sú k dispozícii iba na rezerváciu, čo umožňuje, aby si tento zážitok mohli vychutnať aj tí, ktorí majú tetovanie.
V Japonsku totiž väčšina kúpeľov s horúcimi prameňmi zakazuje vstup ľuďom s tetovaniami, keďže túto ozdobu tela si tu spájajú s gangstrami.
Na večeru majú hostia pridelenú súkromnú izbu v rezervovanom čase. Päťchodové jedlo sa podáva s miestnym vínom. Konzumuje sa suši, tofu s ľahkou polievkou, údené ryby a mäso grilované na sopečných kameňoch z hory Fudži.
Keď sa hostia po jedle vrátia do svojich izieb, zistia, že ich ubytovanie sa zmenilo: obývacia izba je teraz spálňou. Vankúš je umiestnený tak, aby mala hlava z neho dokonalý výhľad na ranný les.
Manažér hotela, ktorý po prvý raz nie je z rodín, ktoré zariadenie po stáročia vlastnili, sa drží japonských tradícií a tvrdí, že vyzúvaním či spaním na zemi ukazuje hosťom, z ktorých mnohí prichádzajú zo zahraničia, autentickosť miestneho života a pohostinnosti.



