Svetová správa o šťastí za rok 2024 ukázala znepokojivý klesajúci trend v hodnotení života mladými ľuďmi a dospievajúcimi, najmä v západnej Európe.
Fínsko je už siedmy rok po sebe korunované ako najšťastnejšia krajina sveta, prezrádza novovydaná správa o šťastí vo svete pre rok 2024.
Správu zostavujú na základe údajov z viac ako 140 krajín a každoročne ju zverejňujú Gallup, Organizácia Spojených národov a Oxfordská univerzita.
Čítajte viac Najkrajšie zátoky v Európe? Opäť všetkých tromflo Chorvátsko, toto je jasný víťaz
Celkovo v rebríčku šťastia dominovali európske krajiny, a to najmä severské krajiny Fínsko, Dánsko, Island, Švédsko a Nórsko, ktoré si udržali miesta v top 10.
Svetová správa o šťastí za rok 2024 však po prvýkrát ponúkla aj empirické údaje založené na veku, ktoré ukazujú znepokojivé rozdiely v tom, ako sú mladí ľudia globálne (ne)šťastní v porovnaní so staršími generáciami.
Mladí ľudia sú nešťastnejší ako kedykoľvek predtým
Správa po prvýkrát prehĺbila údaje, aby poskytla prehľad o úrovniach šťastia podľa vekových skupín.
V porovnaní s oficiálnym hodnotením to ukázalo úplne odlišný obraz, pričom Litva (19. v celkovom hodnotení) vyšla ako najšťastnejšia krajina na svete pre malé deti a ľudí do 30 rokov. Naopak, Dánsko (celkovo druhé) bolo najšťastnejším miestom byť pre starších ľudí nad 60 rokov.
Tohtoročná správa však poukázala na rastúce rozdiely v blahobyte medzi vekovými skupinami v závislosti od ich geografickej polohy.
Čítajte viac Pozor na výber dovolenky: V týchto oblastiach zaznamenali najviac napadnutí nebezpečnými zvieratami
Výskumníci zistili, že celosvetovo mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov udávajú vyššiu životnú spokojnosť ako dospelí vo veku 25 a viac rokov. V západnej Európe a Severnej Amerike, ako aj na Blízkom východe, v severnej Afrike a južnej Ázii sa však objavili výrazné poklesy „kvôli negatívnym trendom pre mladých ľudí“.
Naopak, vo zvyšku sveta miera šťastia u mladých ľudí a dospievajúcich do značnej miery vzrástla, hoci vo všeobecnosti boli starší ľudia celkovo oveľa šťastnejší.
Žiadna z najväčších krajín sveta nie je v top 20
Pri porovnaní generácií sú tí, ktorí sa narodili pred rokom 1965, v priemere šťastnejší ako tí, ktorí sa narodili po roku 1980.
Zatiaľ čo u Boomers sa spokojnosť so životom zvyšovala s vekom, u mileniálov hodnotenie ich šťastia každým rokom klesalo, ukázala správa.
Preto je globálny rebríček šťastia úplne odlišný pre mladých a starých ľudí.
Čítajte viac Žralokár Jaroněk: Stretli ste žraloka? Buďte šťastný. O 40 rokov tu už nebudú
Tento rok bolo badateľné aj zužovanie úrovne šťastia medzi západnou a východnou Európou, pričom krajiny ako Česko (18) a Litva (19) si udržali svoje miesta v top 20, pričom Slovinsko je teraz na 21. pozícii.
Zaujímavosťou je, že žiadna z najväčších krajín sveta sa neobjavila v top 20, pričom iba dve krajiny v top 10 – Holandsko a Austrália – majú veľkosť populácie presahujúcu 15 miliónov.
Slovensko sa umiestnilo na 45. mieste celkového rebríčka. Pokiaľ ide o šťastie mladých pod 30 rokov, Slovensko zaujalo 38. miesto. A keď odpovedali seniori nad 60 rokov, Slovensko spadlo až na 60. priečku.
Ktoré krajiny sa umiestnili v spodnej desiatke?
Ak sa najprv pozrieme na spodnú desiatku, Afganistan zostáva najnešťastnejšou krajinou sveta v takmer nezmenenom rebríčku.
- 134. Zambia
- 135. Svazijsko
- 136. Malawi
- 137. Botswana
- 138. Zimbabwe
- 139. Kongo
- 140. Sierra Leone
- 141. Lesotho
- 142. Libanon
- 143. Afganistan
Najšťastnejšie krajiny – top 20:
- Fínsko
- Dánsko
- Island
- Švédsko
- Izrael
- Holandsko
- Nórsko
- Luxembursko
- Švajčiarsko
- Austrália
- Nový Zéland
- Kostarika
- Kuvajt
- Rakúsko
- Kanada
- Belgicko
- Írsko
- Česko
- Litva
- Spojené kráľovstvo
Najšťastnejšie krajiny pre ľudí mladších ako 30 rokov:
- Litva
- Izrael
- Srbsko
- Island
- Dánsko
- Luxembursko
- Fínsko
- Rumunsko
- Holandsko
- Česká republika
Najšťastnejšie krajiny pre ľudí nad 60 rokov:
- Dánsko
- Fínsko
- Nórsko
- Švédsko
- Island
- Nový Zéland
- Holandsko
- Kanada
- Austrália
- Spojené štáty
Ako meriate šťastie?
Každoročný rebríček World Happiness Report je z veľkej časti založený na subjektívnych životných hodnoteniach zostavených za posledné tri roky na základe prieskumu Gallup World Poll v spolupráci s Výskumným centrom blahobytu Oxfordskej univerzity a Sieťou riešení pre trvalo udržateľný rozvoj OSN.
Samotné rebríčky sú založené iba na odpovediach, ktoré ľudia dávajú, keď sú požiadaní, aby ohodnotili svoj vlastný život. Následne sú povolaní interdisciplinárni experti z oblasti ekonómie, psychológie a sociológie, aby skontrolovali údaje a urobili hodnotenia na základe šiestich kľúčových premenných.
Premenné, ktoré správa kvantifikuje, sú príjem (HDP na obyvateľa), zdravý život, očakávaná dĺžka života, sociálna podpora, sloboda životných rozhodnutí, štedrosť a oslobodenie od korupcie.
Čítajte viac Ktoré krajiny majú najviac miliardárov? Mnohé vás v top 10 prekvapia