Tuarégovia a kresťanstvo
Pred expanziou islamu boli mnohé tuarégske klany po stáročia kresťanského vyznania a niektorí odborníci sa domnievajú, že tuarégsky kríž je pôvodne kresťanský kríž doplnený o niektoré berberské motívy.
Iní odborníci však replikujú a obhajujú tézu, podľa ktorej tuarégsky kríž nemá s krížom kresťanským nič spoločné; ich tézy o vzniku tuarégskeho kríža sú založené na legendárnych príbehoch z dávnej minulosti.
Každopádne však existuje viac príbehov (pre nás teórií) o genéze motívu kríža a musíme priznať, že nemáme relevantné pramene.
V otázke tuarégskeho kresťanstva v pred-islamskom období je diskurz značne polarizovaný: jeden tábor obhajuje kresťanskú minulosť Tuarégov, druhý tábor tvrdí, že ju nemožno preukázať a kresťanmi zrejme nikdy neboli.
Po rozhovoroch s Tuarégmi a štúdiu dostupných mimotuarégskych prameňov obhajujeme tézu, podľa ktorej boli mnohí Tuarégovia po stáročia kresťanmi (menšina stále zostáva) a podľa môjho súkromného názoru, podopreného procestovaním celej Afriky a štúdiom tamojších náboženstiev a kultov, v prípade tuarégskeho kríža skutočne ide o priamu nadväznosť na kresťanský kríž.
Symbol sa po prijatí islamu nemohol jednoducho zmeniť, pretože už vyjadroval všeobecne etablovanú a uznávanú príslušnosť k etniku v mnohých krajinách po celej Sahare a dokonca aj južne odtiaľto.
Čítajte viac Tajomné starobylé svätyne sú svedkami čias: chrám Hatšepsut či palác Knóssos
Tuarégske kríže majú niekoľko tradičných podôb (celkom dokonca viac ako dvadsať, vzťahujúcich sa ku konkrétnym oblastiam a klanom), pričom jeden z používaných variantov je klasický rovnoramenný kríž (ktorý nosia napríklad kresťania v Etiópii) s drobnými ozdobami na vrcholkoch ramien.
Tento kríž slúži okrem jasného vyjadrenia príslušnosti k Tuarégom tiež ako cestovný pas, pretože žiadny pohraničník si nedovolí Tuaréga s príslušným tuarégskym krížom nepustiť cez hranice na územie Sahary, a to hovoríme o území rozsiahlom ako celej Európa, pokrývajúce Mali, Niger, južné oblasti Alžírska a Lýbie, časť Mauretánie, Burkiny Faso a Nigérie.
Tuarégov som však stretol aj mimo tohto výsostne tuarégskeho územia. Rešpekt, úcta a tiež obavy z tohto slobodného kmeňa, ktorý v situácii ohrozenia slobody neváha použiť akékoľvek násilné prostriedky na jej uchovanie, stále zaisťujú voľný pohyb Tuarégov po viac ako polovici Saharskej púšte bez pasu.
Sami sme v saharských krajinách niekoľkokrát prechádzali typickou niekoľkohodinovou colnou šikanou, zatiaľ čo prišli dvaja Tuarégovia, vojaci a colníci sa stiahli bokom a Tuarégovia voľne prešli so svojimi ťavami a pokračovali bez akéhokoľvek papierovania ďalej.
