„Na námestí svätého Marka nebola ani mláka,“ uviedol pre New York Times Alvise Papa, riaditeľ benátskeho oddelenia monitorujúceho príliv a odliv.
Nové brány niekoľkokrát testovali už počas leta, no prvý októbrový víkend ich naplno preverilo mimoriadne nepriaznivé počasie, píše Travel and Leisure.
Zábrany sa osvedčili. Podľa CNN to bolo prvýkrát po 1200 rokoch, čo sa voda do Benátok nedostala.
Aj keď sú brány funkčné, chýba ešte podporná infraštruktúra, celý projekt má byť hotový až v decembri 2021. Po dokončení sa brány uzatvoria vždy, keď sa voda v lagúne zvýši o viac ako meter.
Dovtedy sa brány budú používať iba na príliv a odliv väčší ako 1,2 metra.
Aj keď mnohí nové brány chvália, kritici sa domnievajú, že nevydržia dopady zmeny podnebia.
Zvyšovanie hladiny mora môže znamenať zatvorenie brán na 150 alebo aj viac dní ročne, čo by mohlo spôsobiť, že z Benátskej lagúny sa stane stojatý hnijúci močiar.
Benátske protipovodňové brány, známe ako projekt MOSE, majú za sebou pomerne kontroverznú minulosť. Odborníci ich navrhli už pred štyrmi desaťročiami a ich samotná výstavba sa začala v roku 2003.
Projekt sa však smutne preslávil sériou korupčných škandálov, prekročením stanovených nákladov aj odporom ochranárskych skupín.
Najväčší úplatkársky škandál sa prevalil v roku 2014, polícia zatkla vtedajšieho starostu a niekoľko desiatok miestnych politikov a podnikateľov.
Minuloročná acqua alta zaplavila Benátky do výšky jeden a pol metra a spôsobila škody na historických pamiatkach mesta, napríklad na Bazilike svätého Marka, vo výške niekoľko miliónov.
Vedenie mesta zvažovalo obohnať slávny chrám na hlavnom námestí vyše meter vysokou sklenenou bariérou.