Keď Derebe dorazil na somálske pobrežie, požiadali ho o ďalšie peniaze, a pretože ich nemal, nechali ho napospas jeho osudu. O situácii migrantov na trase z východnej Afriky na Arabský polostrov, ktorá zostáva v tieni stredomorských trás a krízy na poľsko-bieloruskej hranici, napísala agentúra AFP.
Devätnásťročnému Derebemu nezostalo nič iné, než sa vydať späť, čo znamenalo prekonať niekoľko sto kilometrov púšťou.
„Povedali mi, že budem mať dobrú prácu a že mi to zmení život. Že to bude ľahké, ale vôbec to tak nebolo,“ povedal mladý muž v severosomálskej Hargeyse.
Väčšina k cieľu nedorazí
Tu, na križovatke najfrekventovanejších migračných trás takzvanej „východnej cesty“ vedúcej na Arabský polostrov stroskotajú mnohí, najmä Etiópčania. O východnú cestu začína však byť znova záujem.
Vedie naprieč púšťou a chaosom poznamenanými oblasťami Afrického rohu, búrlivými vodami Adenského zálivu do vojnou zmietaného Jemenu a mnohí ju neprežijú.
Z Jemenu čaká utečencov ďalšia strastiplná cesta do Saudskej Arábie alebo ďalších krajín oblasti Perzského zálivu, kde chcú nájsť prácu.
Väčšina ich k cieľu nedorazí. Desiatky tisíc ich uviaznu v Jemene. Nie sú schopní zaplatiť za spiatočnú cestu, stanú sa rukojemníkmi prevádzačov alebo väzňami miestnych úradov.
V marci pri požiari v preplnenom záchytnom centre v Saná zahynuli desiatky utečencov. V tom istom mesiaci sa utopilo 20 ľudí, keď prevádzači vyhodili z preplneného člna plávajúceho do Jemenu desiatky utečencov.
Mnohí sa z Afriky vôbec nedostanú, rovnako ako Derebe. „Povedali mi, že to bude stáť 500 dolárov. Mal som ale iba 100 dolárov a bol som v šoku,“ povedal mladík, ktorý odišiel zo svojho mesta Gondar na severe Etiópie, akonáhle ukončil strednú školu.
Šiel mesiac 600 kilometrov pešo
Utečenci, ktorí sa chcú z Afriky dostať do Jemenu, si musia vybrať jednu z dvoch trás. Prvá vedie cez Ubuk v Džibutsku. Na tamojšom pobreží sú ale hliadky, ktoré utečencov prenasledujú.
Druhá trasa vedie z Bosasa na severe Somálska, kde sú kontroly menej dôsledné. Táto cesta je preto vyhľadávaná viac, ale je dlhšia a nebezpečnejšia.
Derebe šiel mesiac 600 kilometrov pešo z Bosasa do Hargeysy a na trase sa stretol s množstvom utečencov v zúfalej situácii. Niektorí boli okradnutí, iní zakúsili fyzické násilie. Všetkým chýbala voda a jedlo. „Mal sme strach, nebola to bezpečná cesta,“ povedal Derebe.
Slobodná žena a matka štyroch detí
Na tejto trase je mnoho dospievajúcich, ktorí putujú sami. „Niektorí nemajú ani topánky,“ tvrdí Farhan Omer, ktorý pracuje v Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) v Hargeyse.
Tam uviazli stovky utečencov, ktorí nemajú prácu a nedokážu zohnať peniaze na cestu do Bosasa ani na návrat domov.
Tridsaťpäťročná Woynšat Ešetová snívala o tom, že bude v Saudskej Arábii pracovať ako pomocníčka v domácnosti. Ale ani ona nemá dosť peňazí. „Odišla som kvôli deťom. Nemám na to, aby som ich uživila a posielala ich do školy. Nemala som na výber,“ hovorí slobodná žena a matka štyroch detí.
Neviem plávať, no pôjdem kamkoľvek
Východná trasa po minuloročnom útlme znovu ožila. Vlani mnoho krajín zavrelo kvôli epidémii Covidu-19 svoje hranice.
V rokoch 2018 a 2019 to bývala najfrekventovanejšia námorná utečenecká cesta na svete. Roku 2019 sa vydalo na člnoch a lodiach do Jemenu 138.000 utečencov, zatiaľ čo stredozemnú trasu v ten rok použilo 110.000 ľudí.
Presuny v tejto časti sveta, ktoré neohrozujú prívalom utečencov Európu ani Severnú Ameriku, zostávajú mimo záujmu. „Je zlé, že sa tomu venuje tak málo pozornosti. O ľudí, ktorí majú problémy v Africkom rohu, sa nikto nestará,“ povedal šéf misie IOM pre Somálsko Richard Danziger.
Mengistu Amare sa svojho sna o lepšom živote vzdať nemieni. Nebezpečenstvom, ktoré ho čaká, sa nedá odradiť. O mieste, kam mieri, aj o tom, čo ho na ceste čaká, vie veľmi málo.
„Viem, že na ceste do Saudskej Arábie treba preplávať more. V živote sme nebol na lodi a neviem plávať. Pôjdem kamkoľvek, keď tam bude práca,“ hovorí tento dvadsaťjedenročný Etiópčan.