„Tieto nálezy nám pomôžu lepšie porozumieť zvykom vtedajších Rimanov, ktorí sem prichádzali na gladiátorské hry či zápasy s divou zverou,“ povedala médiám riaditeľka archeologického parku Koloseum Alfonsina Russová.
Primárnym cieľom tohto výskumu bolo porozumieť odvodňovaciemu systému a hydraulike Kolosea. Pri čistení asi 70 metrov kanálov experti našli aj vyše 50 bronzových mincí a striebornú mincu, ktorá bola vyrazená asi v roku 171 k desiatemu výročiu vlády cisára Marka Aurelia.
Koloseum bolo postavené medzi rokmi 70 až 80 a bolo najväčším amfiteátrom Rímskej ríše. Na dĺžku má 189 metrov a na šírku 156 metrov, vošlo sa doň 50.000 až 70.000 divákov.
Konali sa v ňom gladiátorské súboje či zápasy s divokou zverou, rekonštrukcia známych bitiek či popravy.
Svojmu účelu slúžilo takmer 500 rokov a teraz patrí k najobľúbenejším talianskym pamiatkam. Pred pandémiou covidu-19 ho každý rok navštívilo 7,6 milióna turistov.
Čítajte viac Biblická rana? Invázia dotieravého hmyzu v Taliansku: Turisti utekajú, domáci majú dvoch vinníkov 
Čítajte viac Gardské jazero vydalo telo mŕtveho otca, ktorý stihol zachrániť syna