1. Povodne a extrémne zrážky
Povodne predstavujú najvyššie akútne riziko úmrtí spôsobených zmenami klímy. Povodne by si podľa správy mohli do roku 2050 vyžiadať životy až 8,5 milióna ľudí.
S rastúcou teplotou mora stúpa množstvo vyparovanej vody a spôsobuje rýchlejšie topenie polárneho ľadu, čím sa zvyšuje úhrn zrážok a zvyšuje sa hladina podzemnej vody.
Obzvlášť vystavené riziku záplav sú pobrežné oblasti, keďže hladiny morí stúpajú. Prílivové záplavy sú v súčasnosti až 10-krát častejšie ako pred 50 rokmi.
Okrem úmrtí a zranení stojatá voda po záplavách podporuje rozširovanie chorôb prenášaných vodou a prenášačmi (malária).
Poškodenie infraštruktúry a úrody môže viesť k potravinovej nedostatočnosti. Okrem toho môžu povodne dramaticky ovplyvniť duševné zdravie ľudí, ktorí sa vyrovnávajú so stratou domovov a živobytia.
Čítajte viac Zabudnite na Jakartu. V džungli stavajú novú metropolu, dvakrát väčšiu ako New York, takto má vyzerať
2. Suchá
Dlhotrvajúce obdobia s veľmi nízkymi alebo žiadnymi zrážkami budú predstavovať druhú najvyššiu príčinu úmrtnosti. Očakáva sa, že do roku 2050 spôsobia až 3,2 milióna úmrtí.
Aj keď si suchá môžeme spájať s regiónmi, ako je Afrika – kde je ich vplyvu vystavených 40 miliónov ľudí – čoraz častejšie ich pociťujeme aj v miernejších oblastiach sveta. Takmer 40 % pevniny USA a takmer pätina ľudí v Európe čelí suchám.
Bezprostredným dôsledkom sucha je znížená kvalita a dostupnosť vody a degradácia pôdy. Môže spôsobiť vyššie koncentrácie prachu, čo môže viesť k nárastu respiračných ochorení.
Zároveň ovplyvní potravinovú bezpečnosť a hygienu.
Suchá ohrozujú aj problémy s duševným zdravím.
Oblasti s vysokým rizikom následkov sucha sú západ USA, juhozápad Južnej Ameriky, oblasť Stredozemného mora a juhozápadná Afrika.
Čítajte viac Gardské jazero vydalo telo mŕtveho otca, ktorý stihol zachrániť syna
3. Horúčavy
Horúčavy sú predĺžené obdobia extrémnych teplôt a vlhkosti. V správe sa uvádza, že horúčavy majú najväčší ekonomický vplyv, odhaduje sa na 7,1 bilióna dolárov do roku 2050. Tieto straty sú najmä výsledkom straty produktivity.
Vlny horúčav sú čoraz rozšírenejšie na celom svete. Dlhotrvajúce obdobia horúčav môžu viesť k množstvu zdravotných problémov, vrátane vyčerpania z tepla.
Niektoré z týchto dôsledkov môžu byť život ohrozujúce, najmä u zraniteľných ľudí, u ktorých zaťaženie tela môže viesť k infarktu alebo mŕtvici.
Neúmerne zasiahnuté sú chudobnejšie populácie, napríklad tam, kde je obmedzený prístup k pitnej vode a klimatizácii.
Z ekonomického hľadiska vlny horúčav výrazne ovplyvňujú zdravie a produktivitu pri práci, najmä v profesiách ako sú poľnohospodári alebo stavební robotníci.
Predpokladá sa, že do roku 2050 budú vlny horúčav spôsobovať takmer 1,6 milióna úmrtí, kľúčovým faktorom je rastúca urbanizácia: mestské budovy, cesty, chodníky absorbujú teplo a potom ho spätne vyžarujú v oveľa väčšej miere ako príroda.
Čítajte viac Dobrodruh Jozef Terem: Kanibalov už v Západnej Papui nestretnete, len nejaký starček v mladosti ochutnal... 
Čítajte viac Aralské jazero – jedna z najväčších ekologických katastrof Sovietskeho zväzu 
Čítajte viac Bojíte sa? Najbezpečnejšia krajina sveta je menej než 700 km od Slovenska