Obyvatelia týchto dvoch krajín teda za cestou na slanú pláž nemusia prekračovať len jedny, ale hneď dvoje hraníc.
Prvou krajinou s takouto zvláštnosťou je Lichtenštajnsko. Maličké, len 160 km² veľké kniežatstvo so 40 000 obyvateľmi, ktoré leží v údolí Rýna, bezprostredne susedí len so Švajčiarskom a Rakúskom. Je dvojito uzatvorené ďalšími štátmi – Francúzskom, Nemeckom, Slovinskom a Talianskom; na východe ho spoza Rakúska obkľučujú ďalšie „bezmorné“ krajiny – Česko, Slovensko, Maďarsko.
Lichtenštajnsko má veľa spoločného s oboma svojimi susednými krajinami, vrátane mnohých ekonomických, vojenských a finančných podobností.
Obyvatelia Lichtenštajnska hovoria po nemecky ako ich rakúski susedia a ako svoju menu používajú švajčiarsky frank, čo je znakom ich úzkych finančných väzieb so Švajčiarskom.
Krajina sa stala dvojito uzavretým vnútrozemím v roku 1918. Hoci sa Lichtenštajnsko stalo v roku 1719 nezávislým štátom, až do konca prvej svetovej vojny nebolo vďaka rozpadu Rakúsko-Uhorska dvojnásobne vnútrozemské.
Lichtenštajnsko bolo jedinou krajinou dvojito oddelenou od mora na svete až do roku 1991, keď sa rovnaký status pritrafil aj Uzbekistanu.
Napriek svojmu hendikepu je Lichtenštajnsko jednou z najbohatších krajín Európy. Zatiaľ čo iné (vnútrozemské) krajiny majú problémy s hospodárskym rozvojom kvôli nemožnosti prístupu k morským prístavom, Lichtenštajnsko nepostihol rovnaký osud.
Je to relatívne bohatý národ, čiastočne vďaka svojim väzbám na iné prosperujúce európske národy. Podľa oficiálnej webovej stránky krajiny je v Lichtenštajnsku viac ako 5000 podnikov, väčšinou vo finančnom a technickom priemysle. Má tiež veľmi nízku mieru nezamestnanosti.
Lichtenštajnsko sa však okolo roku 2008 dostalo pod intenzívnu medzinárodnú kontrolu pre svoju povesť daňového raja. Veľa korporácií a bohatých jednotlivcov vyhľadalo Lichtenštajnsko, aby sa vyhli plateniu vyšších daní inde. Hoci tento status daňového raja pomohol posilniť vlastnú ekonomickú silu malého národa, začal vrhať tieň na povesť krajiny.
Lichtenštajnsko preto teraz pracuje na sprísňovaní predpisov vo finančnom sektore.
Uzbekistan vznikol v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď okrem Ruskej federácie vzniklo 15 nových nezávislých krajín.
Dnes je Uzbekistan vnútrozemskou krajinou obkolesenou Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Afganistanom a Turkménskom. Je dvojito uzatvorené ešte Čínou, Pakistanom, Iránom, Azerbajdžanom a Ruskom.
Pohľad na mapu okolia však môže trochu miasť – totiž dve z krajín, ktoré susedia s Uzbekistanom – Kazachstan a Turkménsko – hraničia s Kaspickým morom. Hoci sa táto vodná plocha nazýva more, geograficky povedané, vodná plocha je morom iba vtedy, keď sa napája do oceánu. Kaspické more teda nie je morom, takže je to „len“ najväčšie jazero na svete s rozlohou 371 000 km².
Uzbekistan je podstatne väčší ako Lichtenštajnsko. Má rozlohu 448 900 km² a žije v ňom 35 miliónov obyvateľov.
Vnútrozemský štatút Uzbekistanu vytvoril pre národ mnoho ekonomických nevýhod. Svetová banka uvádza dva hlavné faktory, ktoré spomaľujú hospodársky rast v regióne – oneskorenia v čase, ktoré spôsobuje kamiónová doprava, ako aj ďalšie poplatky (takmer štvrtina z nich sa považuje za neoficiálne náklady, ako sú napríklad úplatky). Bohužiaľ to všetko znamená, že niekedy je rýchlejšie a lacnejšie vyhnúť sa Uzbekistanu, pokiaľ ide o dovoz a vývoz.
Uzbekistan sa však snaží prekonať ekonomické nevýhody. Krajina je tretím najväčším vývozcom bavlny na svete.
Čítajte viac V uzbeckom kotle sa miešajú národy, jazyky aj kultúra 
Čítajte viac Nechal frajerku a precestoval celý svet bez lietania. Lásku mu nakoniec priniesla pandémia 
Čítajte viac Najzdravší európsky národ: Prvá krajina úplne zakáže cigarety