Všetko sa však zmenilo počas bojov v 90. rokoch, keď sa stal osud stavby tureckého architekta Mimara Hajrudina smutným symbolom občianskej vojny. Pamiatka, ktorá nemala veľký vojenský význam, sa 9. novembra 1993 okolo desiatej ráno po ťažkom boji zrútila do vĺn.
Stavba, ktorá dala mestu meno a ktorej oblúk sa týčil do výšky 25 metrov nad hladinou rieky, pritom prežila množstvo vojen, ktoré sa počas vekov prehnali Balkánom.
Aj nemecké jednotky ustupujúce na sklonku druhej svetovej vojny cez mesto síce Stari most podmínovali, ale nakoniec ho nechali stáť.
Až občianska vojna, ktorá do Mostaru a okolia vtrhla na jar 1992, sa stala tamojšiemu mostu a s ním aj starému mestu vrátane presláveného bazáru zvaného Kujundžiluk osudnou.
Samovražda priamo v súdnej sieni
Okolo Mostaru spočiatku bojovali Chorváti, obývajúci najmä západný breh rieky, spoločne s Moslimami z východného brehu proti srbským jednotkám.
Na jar 1993 však obrátili niekdajší spojenci zbrane proti sebe. Boje a delostrelecké bombardovanie sa nevyhli ani centru, Stari most spočiatku ostreľovaniu „unikal“.
Zostával pritom poslednou spojnicou medzi oboma brehmi Neretvy, ostatné totiž odpálili pred svojím ústupom vojaci Juhoslovanskej národnej armády.
Nakoniec ale delostrelecké granáty začali lietať aj na Stari most. O dôvodoch ostreľovania sa dodnes špekuluje – niektorým Chorvátom snáď pripomínal tureckú porobu, Moslimovia vraj po ňom navyše dopravovali zbrane či vodu.
Nie je ani jasné, kto dal rozkaz na zničenie mosta, najčastejšie sa spomína veliteľ hercegovských Chorvátov Slobodan Praljak.
Toho v roku 2013 ho Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu neprávoplatne odsúdil za vojnové zločiny na 20 rokov, pričom spomenul aj zničenie mosta.
Čítajte viac Stratení v Bosne a Hercegovine. Na čo si dať pozor v krajine mimo EÚ a v meste, ktoré je poznačené vojnou
Praljak, ktorý v novembri 2017 počas odvolacieho konania spáchal priamo v súdnej sieni samovraždu, v obhajobe tvrdil, že zrútenie mosta zinscenovala moslimská strana, nebol to ale schopný nijako dokázať.
Chorvátska delostreľba navyše trvala niekoľko dní, počas ktorých sa nádherný kamenný oblúk postupne menil na ruinu, kým mu posledný granát zasadil ultimátnu ranu.
Jedným z paradoxov bosnianskeho konfliktu je, že podľa niektorých zdrojov bol tým, kto vypálil tri osudné strely, Moslim v chorvátskej armáde.
Mesto sa pomaly spamätalo z najhoršieho
Už krátko po zničení mosta sa objavili úvahy o jeho obnove, skutočné plány však museli počkať až na dobu po skončení vojny; cez Neretvu viedol aspoň provizórny lanový most.
Boje medzi Moslimami a Chorvátmi utíchli v lete 1994, no práce na obnove mosta sa začali až o tri roky neskôr.
Čítajte viac Juhoslovanské letisko ukryté v kopci: Cesta k nemu vedie cez míny, chemikálie a hroziace kolapsy
Z viac ako polovice boli použité pôvodné kamenné bloky, ktoré vylovili z dna Neretvy v decembri 1997 vojaci medzinárodných síl, chýbajúce diely vyťažili v rovnakom kameňolome, odkiaľ pochádzal aj pôvodný materiál.
So samotnou rekonštrukciou začala turecká spoločnosť Erbu, špecializujúca sa na mosty z osmanských čias, v júni 2001 a o tri roky neskôr bol položený posledný kameň vznešeného mostného oblúka.
Rekonštrukcia vyšla na zhruba 15 miliónov eur a na slávnostnom znovuotvorení mosta sa v júli 2004 zúčastnilo množstvo politikov a štátnikov z celého sveta vrátane následníka britského trónu Charlesa alebo generálneho tajomníka organizácie UNESCO Koičira Macuuryho.
Nádeje, že obnovením mosta sa ako mávnutím čarovného prútika stratí napätie medzi mostarskými Chorvátmi a Moslimami, sa ale nesplnili.
Mesto sa síce za posledné roky pomaly spamätalo z najhoršieho a postupne láka stále viac turistov, nielen v centre sú všade dodnes viditeľné stopy bojov a politická scéna je stále znepriatelená.
Obe komunity tak zostávajú až na výnimky oddelené riekou Neretvou, ktorá Mostarom preteká od severu na juh.
Čítajte viac Najvyšší muži sú z Bosny, najnižšie ženy z Bolívie: Rebríček národov v centimetroch 
Čítajte viac Moslimský majiteľ lyžiarskeho strediska zakázal alkohol. Je prekvapený z rozruchu 
Čítajte viac Aj my chceme most! Pri Zadare plánujú ďalší veľký projekt za 452 miliónov. Kto si brúsi zuby na zákazku?