Prví boli Američania. V roku 1958 spustili projekt Mohole. Bol to plán na získanie vzorky zo zemského plášťa, ako inak, vŕtaním. Rozhodli sa prevŕtať dno oceánu pri ostrove Guadalupe v Mexiku, píše How Stuff Works.com.
S finančnými prostriedkami od National Science Foundation vyvŕtali 183 metrov do morského dna. V roku 1966 totiž Snemovňa reprezentantov USA činnosť stopla.
A potom prišli na scénu Sovieti. Svoj pokus vŕtania do Zeme spustili v roku 1970 v ruskom Murmansku, tesne za nórskymi hranicami pri Barentsovom mori.
Tento omnoho, omnoho hlbší vrt je známy ako Kola. Alebo Brána do pekla.
Niet divu, bol úspešnejší, prenikol oveľa hlbšie do Zeme a zbieral vzorky, ktoré dodnes ohromujú vedcov. Má neuveriteľných vyše 12 kilometrov.
Pre predstavu – hĺbka vrtu je väčšia ako výška Mount Everestu a hory Fuji postavených na sebe. Je tiež hlbší ako najhlbší bod oceánu, Mariánska priekopa, ktorá leží v hĺbke 11 034 metrov pod hladinou mora.
Celkovo preniká však len asi do tretiny zemskej kôry a 0,2 percenta celej vzdialenosti do stredu Zeme. A hoci sa superhlboký vrt Kola nikdy nedostal za zemskú kôru, zostáva najhlbšou umelou dierou na svete.
Prečo prestali vŕtať?
Samozrejme, takéto extrémne vŕtanie trvalo dlho. Roky. Vŕtanie v Kole sa začalo 24. mája 1970. A cieľom bolo ísť čo najhlbšie, vedci dúfali, že tromfnú hranicu 15 kilometrov. Do roku 1979 projekt prekonal všetky svetové rekordy v oblasti umelých dier – vtedy dosiahol približne 9,5 kilometra.
Ukazuje sa, že cesta do stredu Zeme je o niečo zložitejšia, ako výskumníci očakávali. Keď sa napríklad v sedemdesiatych rokoch minulého storočia začalo vŕtať v lokalite Kola, vrták prerazil žulovú skalu pomerne bez námahy. Keď však vrtáky dosiahli hĺbku asi 6,9 kilometra, vrstvy boli tvrdšie a ťažšie sa do nich vŕtalo.
V dôsledku toho sa vrtáky zlomili a tím musel niekoľkokrát zmeniť smer vŕtania. Preto sa vyvŕtalo niekoľko dráh, kým sa nakoniec nedosiahla celkom vertikálna cesta. Výsledný vzor vŕtania pripomína vianočný stromček.
V roku 1989 dosiahol vrt hĺbku 12 262 metrov. Teplota v tomto bode dosiahla namiesto očakávaných 100 stupňov Celzia až 180 stupňov Celzia).
V dôsledku teploty sa horniny správali viac ako plast, a vŕtanie ďalej bolo nemožné. Miesto vŕtania bolo oficiálne zatvorené a diera bola zapečatená v roku 2005.
Ak budú chcieť odborníci v budúcnosti prekonať hĺbku vrtu Kola, ich úspešnosť budú determinovať dva kritické faktory: teplota a stabilita vrtu.
Načo vôbec komu bol takýto vrt?
Masívne diery sa vŕtajú z rôznych dôvodov, najmä na ťažbu fosílnych palív a kovov. Medzi ďalšie príklady patrí 100-ročná medená baňa Bingham Canyon v horách neďaleko Salt Lake City, kde sa nachádza jama, ktorá siaha do hĺbky 1,2 kilometra. Diamantová baňa Kimberley v Južnej Afrike má zasa jednu z najväčších dier na svete vyhĺbenú ľudskou rukou a bez strojov.
Diery sa vŕtajú tiež na skúmanie javov ako zemetrasenia a sopečné erupcie, skúmanie geozdrojov a lepšie pochopenie evolúcie Zeme a života na nej.
Slovom, na riešenie kľúčových vedeckých otázok, ktoré by mohli dať odpovede na niektoré z najväčších záhad vedy o našej planéte, hovorí Dr. Ulrich Harms, riaditeľ nemeckého konzorcia pre vedecké sondovanie Zeme v Nemeckom výskumnom centre pre geovedy v Postupime.
Zaujímavým objavom vrtu bola tekutá voda oveľa hlbšie, ako vedci predpokladali. Ešte vzrušujúcejší bol objav biologickej aktivity v horninách. V hĺbke 7 kilometrov našli výskumníci desiatky fosílií z jednobunkových morských organizmov spred 2 miliárd rokov.
Ako vyzerá slávna Kola dnes? Takmer na nepoznanie. Je zahrabaná medzi hnijúcim drevom a kovovým šrotom – pozostatkami vežového žeriavu a krytu.
Tam v tom neporiadku je malý nenápadný kovový kryt zaistený tuctom veľkých hrdzavejúcich skrutiek.
Čítajte viac Rusko, Krym, USA, Čierna Hora... Sedem opustených vojenských pevností: Stáli milióny, dnes ich ničí erózia a korózia 
Čítajte viac 'Kanibalizmus' v Rusku: Lietadlá rozoberajú na súčiastky, aby opravili iné. Odporučila im to vláda 
Čítajte viac Delia ich 3 kilometre, a zároveň celý svet: Prekliate Diomedove ostrovy patria Rusku aj USA 
Čítajte viac Čo je s protijadrovými krytmi? Švajčiarsko má viac miest ako ľudí, Rusko na 143 miliónov len 17 000 krytov