Michael Parrish má „zoznam svadobných hostí“, ktorých v prípade jadrového útoku pustí zadarmo do svojho trojposchodového betónového bunkra hlbokého 38 metrov; ostatní si budú musieť zaplatiť.
Bunker Kelvedon Hatch, ktorý sa nachádza pod nenápadným bungalovom v Brentwoode v Essexe, bol postavený na pozemku Parrishovho starého otca v 50. rokoch 20. storočia a po celú dobu studenej vojny slúžil ako tajné regionálne vládne veliteľstvo.
Po tom, čo ho v roku 1992 vláda vyradila z prevádzky, Parrishovci bunker odkúpili späť a posledných 20 rokov slúži ako turistická atrakcia a miesto, kde môžu prenocovať skauti.
A v dnešnej dobe by mohol byť aj potenciálnym miestom, kde sa zachrániť.
„Máme vlastnú vodu, vlastnú elektrinu, vlastné toalety, pretože raz ich možno budem potrebovať,“ hovorí 75-ročný Parrish, ktorý má na sebe vínový sveter so žlto vyšitým nápisom „tajný jadrový bunker“ na ľavej strane pŕs.
Čítajte viac Fínsko si chystá bunkre pre 4,4 milióna ľudí: Majú aj podzemnú jaskyňu s kaviarňou
Od februárovej invázie Ruska na Ukrajinu sa o prenájom miesta v bunkri v prípade jadrovej vojny zaujímalo 15 ľudí, ale Parrish si chce účtovať pol milióna libier za osobu. A to podľa neho nie je prehnaná suma za to, že dole strávite nejakých desať až 20 rokov a vyhnete sa jadrovému spádu.
Kedysi, ale nie zase tak dávno, boli operačné protijadrové bunkre rozosiate po celej Británii. Ich rozloha siahala od priestranných komplexov, ako je ten Parrishov, až po podzemné „monitorovacie stanovište“, ktoré mali na dĺžku menej ako päť metrov a počas studenej vojny ich používal Kráľovský pozorovateľský zbor (ROC).
Čo sa stalo so všetkými týmito podzemnými útočiskami? Aký je stav bunkrov v čase, keď nad svetom opäť visí jadrová hrozba? Koľko ich bolo udržiavaných a koľko ich schátralo? A čo je ešte dôležitejšie, akú má obyčajný človek šancu dostať sa dovnútra?
Od polovice 50. rokov bolo po celej krajine vybudovaných viac ako 1500 sledovacích stanovísk ROC. Tieto miniúkryty, určené pre tri osoby, boli miestom, kde mohli dobrovoľníci merať jadrový spád a vysielať správy pre verejnosť po útoku.
Mnoho z týchto krytov schátralo, ale niektoré z nich si kúpila verejnosť – v marci sa o kryt v Norfolku, ktorý bol na predaj za 25.000 libier, zaujímalo počas troch dní 200 ľudí.
Russ McLean, ktorý vlastní a spravuje internetové stránky Prehľad jedinečných nehnuteľností (Unique Property Bulletin), kde je k dispozícii množstvo krytov na predaj, hovorí: „Od ruskej invázie na Ukrajinu sme bohužiaľ zaznamenali výrazný nárast dopytu po protijadrových bunkroch.“
Luke Bennett, docent Hallamovej univerzity v Sheffielde, však tieto malé kryty opisuje ako „malé podzemné kôlne“ a hovorí, že je ťažké ich renovovať a zmeniť na atraktívne priestory. „V studenej, vlhkej podzemnej búde bez okien by ste naozaj spať nechceli,“ poznamenal Bennett.
Dodal, že tieto stavby si väčšinou kupujú „lovci bunkrov“ (jeden v Perthshire bol krátko prestavaný na rekreačný dom, ale hostia sa museli zaobísť bez elektriny a tečúcej vody).
„V Británii nie sú žiadne zariadenia, ktoré by boli zrelé na reaktiváciu,“ dodáva Bennett, ktorý predtým pracoval ako právnik a predával staré vládne bunkre.
Okrem „podzemných kôlní“ ROC Bennett odhaduje, že v Spojenom kráľovstve nebolo viac ako 50 regionálnych vládnych bunkrov.
V roku 2021 skúsil zistiť, čo sa stalo so štyrmi z tých, ktoré boli postavené koncom 80. rokov. Výsledok? Len jeden – v Ballymene v Severnom Írsku – by bol v prípade moderného útoku aspoň trochu použiteľný.
Protijadrové kryty postavené v ére studenej vojny do značnej miery schátrali, povedal Bennett a dodal, že by zrejme väčšinu ľudí prekvapilo, ako málo krytov vláda počas studenej vojny vybudovala.
Čítajte viac Mali prežiť atómový útok, teraz sa potápajú: Hodžove bunkre prehrávajú svoj jediný boj
Hoci po odpálení prvej jadrovej zbrane v roku 1945 stavali kryty krajiny po celom svete, niektoré investovali do infraštruktúry viac ako iné. Napríklad v Albánsku bolo medzi 60. a 80. rokmi postavených viac ako 750.000 vojenských krytov.
Švajčiarsko v roku 1976 dokončilo najväčší civilný protiatómový kryt na svete, tunel Sonnenberg, ktorý môže pojať 20 000 ľudí. Od roku 1963 je Švajčiarsko ústavne zaviazané zaistiť úkryt pre každého občana, čo znamená, že podľa zákona musia byť bytové domy vybavené krytmi. Dnes má krajina viac priestoru v bunkroch ako obyvateľov: 8,6 milióna obyvateľov má prístup k 365 000 krytom, do ktorých sa zmestí takmer deväť miliónov ľudí.
V USA sa po druhej svetovej vojne objavili po celej krajine kultové čierno-žlté cedule s označením, kde sa môžu občania ukryť počas jadrového útoku.
V roku 1955 vydal Federálny úrad civilnej obrany pokyn, aby si ľudia vybudovali protiatómové kryty vo svojich domoch a na záhradách, a do roku 1965 bolo v krajine viac ako 200 000 súkromných krytov.
A Rusko? Vladimír Putin má údajne na Sibíri technologicky vyspelý bunker s energetickou rozvodňou, ktorá by mohla zásobovať energiou malé mesto, a povráva sa, že bohatí Rusi si kupujú a stavajú jadrové bunkre.
Inak má Rusko s viac ako 143 miliónmi obyvateľov necelých 17 000 protiatómových krytov.
Čítajte viac Obrovský nacistický bunker sa premení na luxusný hotel so strešnou záhradou 
Čítajte viac Hitlerov Vlčí brloh: Niekdajšie nacistické bunkre sú dnes magnetom na turistov 
Čítajte viac Z nacistických bunkrov na pláži Houvig si deti spravili ihrisko