Podobné impozantné obrovské gule sa našli v oblasti Starej Ľubovne na východnom Slovensku, ale aj v ďalších kútoch sveta, nedávno aj v Bosne. Odhalenie ich existencie otvára dvere k novým otázkam o minulosti a kultúre tejto oblasti.
Kamenné gule zo Slovenska majú priemer okolo jedného metra sú z vápencového materiálu. Guľa z Bosny má priemer až okolo 1,5 metra a vznikajú okolo nej rôzne teórie, viac či menej dôveryhodné.
Čítajte viac Slovenské kamenné gule sú svetový unikát. Pritiahnu ešte viac turistov?
Hmotnosť gúľ a presný účel zostávajú záhadou, ale vedci sa snažia rozlúštiť ich tajomstvo.
Archeológovia majú niekoľko teórií o pôvode aj účele týchto veľkých kamenných gúľ, od možného využitia v stavebníctve až po ich symbolický význam v duchovnom alebo kultovom kontexte.
Najstaršia guľa z Bosny
Archeológ Semir Osmanagič z Bosny tvrdí, že jeho nález je dôkazom o rozvinutej stratenej civilizácii v Európe, ktorá používala vyspelú technológiu už pred viac ako 1500 rokmi.
Kontroverzný archeológ Osmanagič, známy aj ako „bosniansky Indiana Jones“, vyslovil po objavení bizarnej prírodnej gule neďaleko mesta Zavidovici v centrálnej Bosne a Hercegovine senzačné tvrdenia.
Verí, že je to najstaršia človekom vytvorená guľa na svete a tiež, že je najťažšia – váži podľa neho dvakrát toľko ako kamenné gule z Kostariky, ktoré vytvorila dnes už vyhynutá kultúra Diquis pred viac ako 1500 rokmi.
Zatiaľ čo Osmanagičove tvrdenia sa stretli so skepsou niektorých odborníkov, on je presvedčený, že táto guľa poskytuje ďalší dôkaz niekdajšej existencie vyspelej civilizácie s vysokou úrovňou technológie, o ktorej vieme veľmi málo.
Archeológ skúma kamenné gule už 15 rokov a na základe návštev lokalít po celom svete si myslí, že staroveká civilizácia vytvorila kamennú guľu vo viere, že pritiahne k nej pozitívnu energiu a verila v jej liečivé účinky.
Gule majú polomer 1,2 až 1,5 metra a extrémne vysoký obsah železa. Osmanagič sa domnieva, že môžu byť staršie ako tie na Kostarike a uvádza tiež, že sú väčšie.
Viacerí odborníci z univerzity v Manchestri však nesúhlasia a myslia si, že balvan nie je vyrobený človekom.
Tvrdia, že guľovitý kameň môže byť príkladom zrážania prírodného minerálneho cementu v priestoroch medzi zrnami sedimentu, čím sa vytvorila kompaktná masa horniny.
Výsledkom pri takýchto procesoch je často práve guľovitý tvar, príkladom sú tiež slávne prírodou vytvorené balvany Koutu na Novom Zélande.
Britskí odborníci sa domnievajú, že guľový tvar objektov z Bosny by mohol byť výsledkom podobného sféroidného zvetrávania, formy chemického rozsýpania.
Osmanagič sa už pred časom dostal na titulky novín, keď začal hovoriť o údajnej existencii starovekých pyramíd v údolí Visoko, ktoré navonok vyzerajú ako zhluk kopcov.
Verí, že po dokončení výskumu sa ukáže, že jedna z pyramíd je vyššia ako Veľká pyramída v egyptskej Gíze.
Niekdajší bosniansky premiér Nedzad Brankovič podporil jeho výskum slovami: „Prečo by sme mali popierať niečo, čo upútalo pozornosť celého sveta? Chceme, aby sa do výskumu údolia Visoko zapojili oficiálne inštitúcie.“
Čítajte viac Len 5 vodopádov Slovenska má titul národná prírodná pamiatka. Poznáte ich? 
Čítajte viac 36 turistov na 1 obyvateľa! Tieto európske mestá dusia najväčšie davy dovolenkárov 
Čítajte viac Jedna z top atrakcií Paríža sa na 5 rokov zatvára: Kontroverzná stavba žerie energie ako žiadna