Za správnu cenu môžete vystúpiť alebo zostúpiť do všemožných zákutí planéty a na krátku chvíľu sa ocitnúť v miestach, ktoré mali alebo bude mať možnosť navštíviť len hŕstka ľudí v histórii, napísal spravodajský server CNN.
Samozrejme aj tá najlepšia a najdrahšia bezpečnostná sieť môže zlyhať. Pred niekoľkými dňami došlo ku katastrofálnej implózii ponorky OceanGate Titan, pri ktorej zahynulo všetkých päť jej pasažierov, z ktorých mnohí zaplatili štvrť milióna dolárov za možnosť vypraviť sa do hĺbky viac ako tri kilometre pod vodnú hladinu.
Na druhom konci sveta, na Mount Evereste, kde výlety so sprievodcom stoja minimálne desiatky tisíc dolárov, tento rok zomrelo alebo je nezvestných 17 ľudí, čo sa zapíše medzi najtragickejšie sezóny na najvyššej hore sveta v histórii.
Na konci marca v roku 2021 zahynulo pri nehode vrtuľníka pri heliskiingu na Aljaške päť ľudí, vrátane 56-ročného českého miliardára Petra Kellnera.
Cestovanie pod vodou, vysokohorská turistika a heliskiing majú len málo spoločného – s výnimkou dvoch vecí: Venujú sa im predovšetkým bohatí ľudia a je pri nich len veľmi malý priestor pre chybu.
A keď treba zachrániť ľudí na najmenej prístupných a nehostinných miestach sveta, náklady na záchrannú operáciu sa môžu rýchlo vyšplhať do nedoziernych výšin.
Dalo by sa predpokladať, že vyhliadka na dobrodružstvo s vyššou než bežnou šancou, že sa skončí smrťou, by mohla hocikoho odradiť. Ale pre mnoho dobre situovaných cestovateľov je práve vyššie riziko faktorom, ktorý ich motivuje.
Čítajte viac Teraz alebo nikdy. Titanic o 10 rokov zožerú baktérie, ponorte sa k nemu za 100 000
„Súčasťou príťažlivosti Everestu – a myslím, že je to rovnaké ako pri Titaniku, ceste do vesmíru alebo čomkoľvek inom – je riziko,“ povedal Lukas Furtenbach, zakladateľ horolezeckej firmy Furtenbach Adventures.
„A myslím, že pokiaľ na týchto miestach umierajú ľudia, ide o jeden z dôvodov, prečo tam iní chcú ísť,“ dodal Furtenbach, ktorého spoločnosť ponúka prémiovú možnosť výstupu na Mount Everest za 220 000 dolárov s neobmedzeným množstvom kyslíka a individuálnym vedením.
Po obzvlášť smrtiacej sezóne dopyt po výstupe na Everest v nasledujúcom roku obvykle stúpa, dodal.
„Keby bol výstup na Everest stopercentne bezpečný, myslím, že by to bol koniec tohto dobrodružstva,“ povedal Furtenbach.
A rovnako tak sa zdá, že tragédia, ktorá sa stala v severnom Atlantiku, pravdepodobne neobmedzí dopyt po cestách do hlbín k vraku Titaniku. Naopak, jeho celosvetová známosť môže záujem ešte podporiť.
Philippe Brown, zakladateľ luxusnej cestovnej kancelárie Brown and Hudson, uviedol, že jeho firma má stále dlhú čakaciu listinu na svoje výpravy k Titaniku, ktoré organizuje v spolupráci s OceanGate, prevádzkovateľom ponorky Titan.
„Necítime žiadne zvláštne obavy, nikto zatiaľ nič nezrušil a dopytu po našich službách pribudlo,“ povedal Brown.
„Zaznamenali sme výrazný nárast žiadostí o členstvo, ktoré stojí od 12 000 do 120 000 dolárov ročne,“ doplnil.
Čítajte viac 74 dní pod vodou a nekončí! Čo urobí s telom rekordéra extrémny tlak v oceľovej bunke na dne mora?
Pátranie po Titane pritiahlo pozornosť medzinárodných médií, ktoré potenciálnym záujemcom prezradili alebo pripomenuli, že existuje možnosť vidieť Titanic na vlastné oči.
Brown uviedol, že cestovatelia sa teraz môžu začať zaujímať viac, pretože očakávajú, že táto udalosť bude podnetom k väčšej regulácii a zdokonaleniu technológií.
Už desiatky rokov sa vedú etické diskusie o tom, akým spôsobom – a či vôbec – by sa mali vykonávať záchranné misie pre zablúdených cestovateľov. Keď sa Titan stratil, spustila sa rozsiahla pátracia operácia, ktorú viedla americká pobrežná stráž spolu s francúzskymi a kanadskými úradmi.
Americkí predstavitelia sa verejne nevyjadrili k nákladom na päťdňovú misiu, hoci odborníci odhadujú, že dosiahli milióny dolárov.
„Keď sa cestovateľom v miestach takzvanej extrémnej turistiky niečo nepodarí, potom finančné náklady na záchranu a nápravu často nesú záchranné služby alebo charitatívne organizácie, ktoré majú za úlohu ľuďom pomáhať,“ povedal Philip Stone, riaditeľ Inštitútu pre výskum temného turizmu na Univerzite Centrálneho Lancashire.
V prípade významných záchranných misií, ako je napríklad prípad ponorky Titan, „ktoré sa vyšplhajú na milióny dolárov“, podľa neho nakoniec účet zaplatia daňoví poplatníci.
„Vlády majú za úlohu chrániť životy. A napriek pochabosti niektorých jedincov, ktorí sa potápajú, aby videli Titanic na necertifikovanom plavidle, tieto životy stoja za záchranu,“ dodal Stone.
Čítajte viac Slovák Milan sa plavil 7 dní po trase Titanicu na najluxusnejšej lodi sveta. Prečo na konci plakal? 
Čítajte viac Je tu Titanic 2, stavali ho 6 rokov, stál 126 miliónov. Prežije tento raz 'úvodnú plavbu'? 
Čítajte viac Titanic sa potopil pred 104 rokmi: 11 kurióznych faktov o osudnej plavbe parníka