Podľa Romana Berkesa, viceprezidenta Zväzu cestovného ruchu SR fakt, že návštevnosť Slovenska ešte stále nedosahuje predkoronové čísla je spôsobená aj jeho polohou – najmä vzdialenejšie zahraničie ho ako suseda Ukrajiny považuje za rizikovú krajinu.
Možnosti ako to zmeniť má krajina obmedzené, čo však robiť môže a aj podľa poverenej generálnej riaditeľky Slovakia Travel Lucie Matvija plánuje, je zvýšená prezentácia Slovenska na zahraničných trhoch, podpora incomingu, teda cestovania k nám a snaha ukázať Slovensko ako atraktívny cestovateľský cieľ.
Atrakcie na jednom mieste
K tomu by mala napomôcť aj digitalizácia produktov turizmu, čo o.i. znamená pasportizáciu „bodov záujmu“, teda turistických atrakcií a miest, ktoré stoja za návštevu – vzniknúť by mala ich databáza a mali v budúcnosti nachádzať na jednej platforme, ktorú by mohli využívať napríklad cestovné kancelárie, ktoré k nám dovážajú turistov.
Do digitalizácie by sa podľa ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho mali zapojiť najmä oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, keďže oni najlepšie vedia o tom, čo je na ich území zaujímavé.
Ďalším prvkom digitalizácie v turizme, ktorý považuje minister za dôležitý je projekt e-visitor. Ten okrem iného znamená on-line evidenciu návštevníkov ubytovacích zariadení.
Dáta o návštevníkoch budú zbierané v reálnom čase, čo môžu využiť regionálne organizácie cestovného ruchu a ale aj štátna agentúra Slovakia Travel, ktorá propaguje Slovensko v zahraničí. Napríklad na to, aby efektívne nastavila svoje marketingové kampane.
Digitalizácia je jednou z veľkých tém novovzniknutého ministerstva, pretože je oblasťou, v ktorej Slovensko za svojimi susedmi zaostáva.
Zamestnanosť – aj brandža musí byť aktívnejšia
Druhou veľkou témou, ktorá sa už tiahne roky a v pokoronových časoch je ešte vypuklejšia, je nedostatok zamestnancov turistickej brandži, ktorý netrápi len Slovensko, ale celú Európu.
Podľa Mareka Harbuľáka, štátneho tajomníka ministerstva CR a športu stále sú neobsadené tisíce pracovných pozícií najmä v gastronómii a v hoteliérstve. Pomôcť obsadiť ich by mohlo zjednodušenie podmienok pre zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín, ale aj aktivita hotelov a reštaurácií.
Tie totiž neobsadené pozície väčšinou nenahlasujú do existujúceho systému nedostatkových povolaní a preto štát HORECA segment nepovažuje za brandžu, kde treba zjednodušovať podmienky pre zamestnávanie občanov z krajín mimo EÚ.
„Pre malé a stredné podniky je to možno administratívna záťaž to robiť, ale budú sa to musieť naučiť, ak sa niečo má v tomto smere pohnúť. Nielen inzerovať voľné miesta na Profesii,“ konštatuje M. Harbuľák.
Keďže práca v turizme je špecifická, záujem bude získavať ľudí z krajín, kde je turizmus rozvinutý a títo ľudia majú s prácou v ňom skúsenosti. Či pre nich môže byť Slovensko atraktívne, závisí podľa Mareka Harbuľáka od podmienok, ktoré im ponúknu konkrétni zamestnávatelia.
„Ľudia z tzv. tretích krajín krajín už napríklad v slovenských hoteloch a reštauráciách pracujú a skúsenosti s nimi sú výborné,“ uzatvára M. Harbuľák.
Čítajte viac Prvotriedna lyžovačka aj obrovský vodný a wellness svet: Resort Kyčerka Velké Karlovice očarí firmy aj rodiny 
Čítajte viac Hotelieri veria v lepšie časy, pomôcť by im malo nové ministerstvo 
Čítajte viac Kvôli cyklopruhom musia chodiť s kuframi kilometre pešo. Má Bratislava vôbec záujem o turistov? 
Čítajte viac Cestovné agentúry a organizácie cestovného ruchu budú užšie spolupracovať