Pokračovanie článku: Púť k tajomnej Kocke v opare predčasia: Ako Músa zarezal otroka, aby si naklonil bohov

Púť ku Kocke v čase mnoho bohov: kamenné nasávanie hriechov

Bádatelia se sporia, či bola Mekka v pred-islamskom období významnou zastávkou obchodných karaván, alebo – podľa mierne prevažujúceho názoru – len nevýznamným miestom drobného regionálneho obchodu.

Opatrne sa prikláňam k názoru, že Mekka bola prinajmenšom jednotky stoviek rokov pred Prorokom pomerne významným miestom, kade prúdil výnosný obchod s kadidlom, zlatom, korením a ďalšími tovarmi z oblasti dnešného Jemenu do oblasti dnešnej Sýrie a Egypta a rovnako bola strategicky previazaná s výhodne umiestneným prístavom na pobreží Červeného mora, ktorý spájal egyptské prístavy na severe Červeného mora s Adenským zálivom.

Tuarégovia Čítajte viac Na území divokých tajomných Tuarégov: Cestovateľ Ondřej navštívil moslimov s krížom na krku

Nezabudnime, že územie dnešného Jemenu alebo Etiópie (prípadne obe oblasti v jednom mocenskom celku) bolo už za kráľa Dávida na prelome 2. a 1. tisícročia pred n. l. významným centrom kultúrneho a náboženského života a silným obchodným partnerom pre Egypt a celý Predný východ, a azda práve cez Mekku aj putovala kráľovná zo Sáby (podľa arabskej tradície menom Bilqís) so svojou početnou družinou do Jeruzalema.

Podľa tejto názorovej línie bola mekkská Ka‘ba významným obchodným a náboženským pútnickým miestom už hlboko v pred-islamskej dobe, a okrem stoviek bohov tu bol uctievaný aj Ježiš z Nazareta vyobrazený ako dieťa v náručí matky Márie.

Beduínski kresťania tu mali krásne pútnické miesto, kde v symbióze s veriacimi v rozličných bohov prehlbovali svoj vnútorný život a putovali sa dotknúť výnimočného miesta s tajomným čiernym kameňom z nebies, ktorý nasával hriechy, očisťoval človeka a bolo tam cítiť božiu prítomnosť.

Zároveň však musím uznať a predstaviť existenciu opačného názoru nemalého počtu odborníkov, ktorí tvrdia, že Mekka nebola na hlavnej obchodnej ceste z juhu na severozápad, ale bola len nevýznamným miestom s jedným miestom uctievania, akých bolo v oblasti preukázateľne viac.

Silne im k tejto názorovej línii nahráva absencia Mekky vo svetovej literatúre pred rozšírením islamu a rovnako absencia významnejších archeologických nálezov na území dnešného mesta v kontraste napríklad s Damaškom, Jeruzalemom, Ammánom a ďalšími mestami, kde sa – s minimom zveličenia – nedá kopnúť do zeme a neobjaviť niečo vzácne.

pláž, leto, dovolenka Čítajte viac Saudská Arábia premení 50 ostrovov na luxusný rezort, kde nebudú platiť islamské zákony

Tento blok odborníkov nenachádza (staršími bádateľmi vyzdvihovanú) spojitosť medzi Ptolemaiom (100–170) uvádzaným mestom Macorabou a Mekkou. Nech už bola Mekka významnou obchodnou križovatkou, alebo nie, miesto uctievania Ka‘ba tu v islamskom predčasí existovalo, ale nie je možné určiť, kde v histórii má svoj koreň.

V tomto zamyslení cielim práve na ono zahmlené obdobie nevedomosti, islamského predčasia, na ktoré je možné rovnako sa pozerať ako na čas dobrý, ba veľmi dobrý, čas, keď do svätyne (Mekka – azda z juhoarabského makarab z koreňa MKRB – znamená „svätyňa či chrám“) prúdili náboženskí pútnici rôznych vier.

Na predčasie v Ka‘be sa môžeme pozerať ako na obdobie náboženskej tolerancie, a čo viac, obdobie medzináboženského dialógu, ktorý je dnes pri Ka‘be striktne zakázaný. Ktorý čas je tu skutočne časom ignorancie? Nie, neponúkam čiernobiely pohľad, skôr ss inšpirujem u kráľa Šalamúna a jeho prístupe k ostatným náboženstvám a otváram otázky, ktoré môžu osvetliť Kocku z ďalších strán a uhlov.

Bol to vtedy zo strany Šalamúna skutočne politický kalkul zrádzajúci vieru v jedného Boha? Alebo skôr múdre konanie plné rešpektu k alterite? Aké malo následky a kto je kompetentný ich hodnotiť? A nakoniec: ako reálny bol vtedajší monoteizmus?

Dr. Ondřej Havelka – cestovateľ, religionista, teológ, podnikateľ

Vyštudoval humanitné vedy na Univerzite Hradec Králové, teológiu na Univerzite Karlovej v Prahe, manažment na CBS v Prahe a aplikovanú etiku na Univerzite Karlovej v Prahe.

Ondřej Havelka. Foto: Ondřej Havelka
kultúrny šok Ondřej Havelka.

Rigorózne konanie absolvoval na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde je v súčasnej dobe doktorandom. Nezávisle precestoval viac ako stovku krajín po celom svete.

Okrem mnohých ďalších uskutočnil dvojročnú cestu stopom a pešo naprieč celou Afrikou so zameraním na unikátnu domorodá etnika, ich kultúru a najmä religiozitu.

Všetky veľké svetové náboženstvá študoval v ich pôvodných domovinách na piatich kontinentoch sveta v priebehu mnohých rokov a to nielen na popredných univerzitách, ale aj medzi bežnými veriacimi v miestach považovaných za kolísky daných náboženstiev.

Publikuje reportáže a odborné články, napísal niekoľko cestopisov zameraných na domorodá etnika, rozprávkovú trilógiu s presahom do geografie a filozofie a niekoľko teologických kníh vystavaných pohľadom pútnika. Svoje blogy publikuje aj na Pravda.sk.

Žije s manželkou a tromi deťmi v Jizerských horách v tesnom susedstve megalitického dolmenu.

Irán očami cyklocestovateľa, cycle2inspire Čítajte viac Irán očami cyklocestovateľa: O tajomnom symbole a aká je skutočná moc islamu (8) plačúca smutná moslimka, burka, korán, islam Čítajte viac Dychberúcemu minaretu zapísanému do zoznamu UNESCO hrozí zrútenie
debata chyba
Viac na túto tému: #islam #Mekka #púť do mekky #púť #hadždž #púť v Mekke
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy