Je to veľmi chudobná oblasť, poznačená lokálnymi občianskymi vojnami z minulosti, ale aj aktuálnym občianskym konfliktom v Južnom Sudáne, utečencami a vysokou pozitivitou HIV.
Slovenská katolícka charita tu pred približne desiatimi rokmi vybudovala centrum pre 55 HIV pozitívnych detí vo veku od 3 do 20 rokov, ktoré sú buď siroty, alebo sa o nich rodičia z rôznych dôvodov nedokážu postarať.
Deti tu trávia jedenásť mesiacov z roka. V centre bývajú, stravujú sa, užívajú lieky proti HIV, chodia do miestnych škôl v dedinke, hrajú sa a vzdelávajú.
Deti sú zároveň všetky súčasťou programu Adopcia na diaľku, a teda majú vďaka dobrosrdečným sponzorom zo Slovenska zaplatenú školu, pomôcky a pravidelnú stravu.
V centre neskôr vyrástla aj škôlka pre miestne deti s kapacitou 120 miest a ako posledné sa postupne pridávajú dielne pre mladých dospelých, kde sa môžu vyučiť remeslu — či už krajčírstvu, stolárstvu, rezbárstvu alebo murárstvu.
Po slovensky by ste povedali: je tu práce ako na kostole. Ten tu je tiež, rovnako vybudovaný s finančnou podporou Slovákov. Za celou touto myšlienkou budovať tu centrum pomoci pre najchudobnejších z chudobných stojí jedna veľmi silná Slovenka, ktorú vám jedného dňa určite predstavím.
Centrum je v plnej administratíve miestnych – majú tu panie učiteľky, vychovávateľky a vychovávateľov, účtovníčku a iné administratívne pracovníčky a pracovníkov, záhradníka, upratovačky, kuchárky, strážnikov a iné dôležité osoby.
Dobrovoľníci prichádzajú ako priama spojka s charitou na Slovensku, čo však neznamená, že miestni pracovníci s pracovníkmi na Slovensku nespolupracujú.
Čítajte viac Z nadšenia do depresie a späť: Cestovateľ so 100 krajinami na konte opisuje kultúrny šok
Samostatnosť, režim a spolupatričnosť
Ďalej pomáhame všade, kde sa dá a kde nás potrebujú. Moja spoludobrovoľníčka Janka, ako vyučená pani učiteľka, sa bude primárne angažovať škôlke. Mňa si použijú na písanie článkov, reportov, projektov a iných písaných záležitostí.
Okrem toho sa budeme venovať napríklad krajčírskej asociácii, ktorá šije produkty, ktoré sa neskôr predávajú aj na Slovensku.
Veľkou časťou našej práce bude napríklad aj doučovanie našich detí z centra. Učia sa každý večer medzi 20:00 a 21:30 s výnimkou víkendov a precvičujeme s nimi matematiku, čítanie, angličtinu, ale aj mnoho iných.
Po rokoch zisťujem, že moje vedomosti zo základnej školy sú dávno stratené. Na druhej strane, deti tu sa učia trochu iné veci. V rámci geografie preberajú napríklad štáty tzv. the East African Community (pozn. Komunity Východnej Afriky), kde sa nachádza Konžská demokratická republika, Tanzánia, Keňa, Burundi, Rwanda, Južný Sudán a Uganda.
Zaujímavosťou pre mňa bolo riešenie spolunažívania kresťanov a moslimov. V škole sa stretnú s obomi a v teste si deti môžu podľa svojho vierovyznania vybrať, ktoré otázky vyplnia.
Najviac ma fascinuje, ako veľmi samostatné sú deti v centre. Majú naplánovaný režim a organizované sú pár údermi kovovým predmetom na zhrdzavený disk z auta. Zvoní na odchod do školy, na ruženec, na večeru a večierku, prípadne pri špeciálnych príležitostiach. Deti vedia, čo majú robiť. Samé sa pohybujú, umývajú, chodia do školy, do kostola, modlia sa ruženec.
Na hračky majú jeden sklad, z ktorého im požadované predmety, napr. lego, puzzle, pexeso či lopty vyberáme a keď sa dohrajú, vrátia ich.
Každé má svoju poličku s pár kúskami oblečenia, ktoré si každú sobotu samé ručne vyperú a dajú vysušiť.
Páči sa mi aj, že sa deti vedia navzájom podržať a pomôcť si. Staršie v rôznych situáciách preberajú výchovu mladších, prípadne im prekladajú z angličtiny do ich miestneho jazyka madi, ak občas niečomu nerozumejú.
Avšak angličtinu sa učia už od útleho veku, teda väčšina s ňou problém nemá. Nás dobrovoľníkov oslovujú auntie and uncle (pozn. teta a ujo) a pri našom príchode nás veľmi pekne privítali naučenými pesničkami.
Všeobecne majú veľmi radi spev, tanec, hry a sú veľmi radostné. Európan by povedal: chúďatká deti, majú HIV, nemajú rodičov, vlastný domov, vlastnú izbu, vlastné hračky, pestrú stravu a iné komodity, ale opak je pravdou. Deti sa rady hrajú, zabávajú a k nám sa správajú veľmi úctivo.
Čítajte viac Púšťou Namib sa budú navždy ozývať tóny Afriky. Zo solárnych reproduktorov
You’re very welcome here
Aj miestni ľudia sú tu k nám veľmi prívetiví. Po ceste do mesta nás deti vítajú spevavo: Mundu, how are you? I’m fine. (pozn. mundu znamená v madi beloch, zvyšok je z angličtiny ako sa máš? Ja sa mám dobre.)
Dospelí nám mávajú a zdravia v angličtine. Sú v príjemnom šoku a smejú sa, keď im odpovedáme ich miestnym jazykom. Fráza you’re very welcome here (pozn. ste tu veľmi vítané) je súčasťou najpoužívanejšieho slovníka.
Pri podávaní rúk sa nám vždy poklonia a na nedeľnej svätej omši v kostole sme dostali priestor na predstavenie sa miestnej komunite.
Príjemné bolo, keď sme dnes v meste stretli paniu, ktorá nás poznala po mene, hoci sme ju nikdy nestretli. Až keď nám povedala see you in church (pozn. vidíme sa v kostole) sme pochopili, odkiaľ vietor veje.
Viera, či už kresťanská alebo moslimská, je tu veľmi citeľná, ak nie samozrejmosťou. Ľudia nemajú veľa, bývajú v malých domčekoch, umývajú sa v lavóroch, často nemajú na pravidelnú stravu, neohovoriac o výživových hodnotách, ale v nedeľu v kostole sú všetci veľmi krásne oblečení.
Boha si ctia naozaj hlboko, na svätej omši majú túžbu oslavovať ho svojím spevom aj vyše dvoch hodín, deti v centre sa každý deň samé kľačiac pred oltárom modlia ruženec.
Verím, že viera im dáva silu žiť aj v týchto ťažkých podmienkach, pomáha im zmieriť sa s náročnými životnými situáciami a dáva im do života lásku a radosť.
Hoci sú veľmi chudobní a jednoduchí, nesťažujú sa, radi sa usmievajú a život si užívajú. Mojou túžbou je od nich tejto neskutočnej životnej sily a radosti načerpať.
Silvia Kočková
Silvia vyštudovala anglickú literatúru a nemecký jazyk na univerzite v Exeteri a scenáristiku zameranú na film a televíziu na Univerzite umení v Londýne. Vo voľnom čase rada píše, miluje hudbu, literatúru, filmy, históriu, šport, cestovanie, spoznávanie nových ľudí. Viac o jej misii v Ugande a jej ďalšie texty nájdete aj na jej blogu wingsoflife.blog.pravda.sk.
Čítajte viac Ako sa žije na najizolovanejšom súostroví sveta Tristan da Cunha? 
Čítajte viac Najväčšie kresťanské chrámy sveta svojou monumentálnosťou vyrážajú dych