Hoci sa Uganda nachádza na 17. mieste v rebríčku najchudobnejších krajín sveta s nízkou mierou gramotnosti (len približne 40 % detí v tínedžerskom veku vie plynule písať a čítať), nájdu sa tu mnohí, ktorí svoje vzdelanie dotiahli do univerzitných stupňov a aj vďaka nim krajina napreduje. Veľkú časť z nich tvoria zdravotnícki pracovníci.
V dnešnom článku by som vám rada priblížila, ako funguje ugandské zdravotníctvo a prečo je lepšia prevencia chorôb, ako ich liečenie.
Na konzultáciu som si prizvala Juliousa, miestneho Uganďana a generálneho manažéra centra Gift of Love Slovenskej katolíckej charity, ktoré sa stará o HIV pozitívne deti. Informácie som čerpala aj zo zdrojov, ktoré sú uvedené nižšie.
Samoplatcovia
Najbežnejšou chorobou, ktorá trápi ugandské obyvateľstvo, je malária. Ročne na ňu zomrie 3,2 % obyvateľov. Najčastejšie sú to deti pod 5 rokov, tehotné ženy, ľudia s HIV a inými pridruženými chorobami a chudobní ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť zdravotnú starostlivosť.
Malária sa prenáša komárom, ktorý sa infikuje krvou osoby, ktorá s maláriou aktuálne bojuje a prenesie ju na zdravého jedinca.
Prejavuje sa zvýšenou teplotou, bolesťou hlavy, únavou, zimnicou, zvracaním, hnačkou či kašľom.
Ak sa malária u človeka včas odhalí a nastaví sa vhodná liečba, najlepšie podávaná vnútrožilovo, dokáže sa vyliečiť za pár dní.
Problém prichádza v skupinách obyvateľstva, ktoré nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti a finančné prostriedky na zaplatenie liečby.
Aktuálne na maláriu neexistuje účinné očkovanie.
Ďalšími bežnými chorobami sú napríklad tuberkulóza či HIV/AIDS, alebo takzvané behaviorálne choroby ako týfus či hnačka, ktoré vznikajú nedostatočnou hygienou.
Vyskytujú sa tu aj diabetes, kardiovaskulárne ochorenia, rôzne druhy nádorov a iné.
Čítajte viac Študovala v Londýne, pomáha HIV pozitívnym deťom: Ako sa mladá Slovenka dostala do Ugandy? Ako ju prijali?
Dedinskí lekári aj súkromné zariadenia
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú rozdelení na národný a súkromný sektor, pričom väčšina z nich je nábožensky orientovaných, či už kresťansky alebo moslimsky.
Najčastejšie sa vo vedení zariadení objavujú sestry misionárky. Podľa posledných štatistík je len 9,8 % ugandského zdravotníctva financovaného z národného rozpočtu a až 80 % pochádza od súkromných donorov, ktorí najčastejšie pochádzajú zo zahraničia.
Zdravotné zariadenia sa rozdeľujú na tzv. zdravotné centrá (Health Centres), ktoré sú očíslované od I po IV. Číslo jedna predstavuje dedinského poskytovateľa (VHT – village health teams), ktorý dokáže liečiť základné choroby, ako napríklad maláriu. Je to obdoba nášho všeobecného lekára.
S pribúdajúcimi číslami pribúdajú poskytovateľom kompetencie a vybavenie. Health Centre III dokáže odrodiť tehotné pacientky a Health Centre IV disponuje vybavením na základné malé operácie.
Keď si však zdravotnícke centrá nevedia s pacientom poradiť, odkážu ho na nemocnicu. Primárne sa tu však liečia život ohrozujúce choroby.
Zubárov je tu málo, najčastejšie zuby trhajú a očných lekárov/optikov ešte menej.
Health Centrá a nemocnice sú národné aj súkromné, pričom súkromných je viac a ich vybavenie, profesionalita a dôveryhodnosť závisí od finančných zdrojov donora.
Okrem týchto existujú aj lokálne kliniky, ktoré sú však len súkromné a ich vybavenie a kompetencie závisia čisto od majiteľa.
Julious tvrdí, že vo všeobecnosti poskytujú štátne zariadenia len základnú zdravotnú starostlivosť a ak chce pacient komplexnejšie vyšetrenia a liečby, musí sa obrátiť na súkromného poskytovateľa. Samozrejme len v prípade, že na to má finančné prostriedky.
Čítajte viac Silvia v Ugande medzi HIV pozitívnymi deťmi: Ako sa chrániš pred nákazou? pýtajú sa jej blízki
Závisť a otravy
V ugandskej ústave je zakotvené, že tu môže ktokoľvek vykonávať akýkoľvek druh biznisu, pokiaľ poriadne platí dane, takže štát nemá za cieľ regulovať množstvo a popularitu súkromných zariadení.
V súkromníkoch vidia pridanú hodnotu, hoci je pravdou, že práve súkromníci často nahrádzajú a plátajú to, čo by mal robiť štát.
Okrem modernej medicíny sú v kurze aj rôzni bylinkári, ktorí vraj najčastejšie riešia prípady otrávenia v komunite.
Podľa Juliousa sa občas stane, že niekto niekomu niečo závidí a zo zlosti, ktorá pohltí jeho srdce, sa rozhodne dotyčného otráviť jedom. Kde sa dá zohnať jed Juliousovi nie je známe, avšak ľudia veria, že takéto otrávenie dokáže vyliečiť len bylinkár.
Čo sa však týka bežných chorôb spomenutých vyššie, dôverujú ľudia skôr modernej medicíne a doktorom ako bylinkárom.
Keďže sú Uganďania silne veriaci národ — až 84 % obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu, populárni sú tu aj duchovní liečitelia. Dokonca aj v našej farnosti sa jeden nachádza. Otec Ajusi slúži každú stredu trojhodinovú svätú omšu nazvanú healing mass, ktorej sa zúčastňujú ľudia zo širokého okolia a spoločne prosia Boha o zázračné uzdravenie. Svedectiev o vyliečení chronických chorôb je mnoho, a preto sa táto udalosť teší veľkej popularite.
Čítajte viac Ugandské centrum pre deti funguje ako hodinky, načo tam teda charita posiela dobrovoľníkov zo Slovenska?
Bez poistenia a nemocenských dávok
Povinné zdravotné poistenie, aké poznáme na Slovensku (VšZP, Union a Dôvera) a odvádza sa z našich daní, tu v Ugande nepoznajú. Existuje len súkromné zdravotné poistenie poskytované súkromnými spoločnosťami alebo niektorými nemocnicami, avšak poistené je len približne 1 % celého obyvateľstva, keďže väčšina si ho nemôže finančne dovoliť.
Časť odvádzaných daní ide do zdravotníctva, a preto si akýkoľvek pacient liečený v štátnom zdravotníckom zariadení nemusí platiť lôžko. Platí si však všetky vyšetrenia a liečby a o stravu v štátnych aj súkromných zariadeniach sa starajú rodinní príslušníci.
V súkromných zariadeniach si pacient musí platiť za lôžko a dokonca aj za použitie vody a iných zariadení.
Okrem iného tu z dôvodu absencie poistenia neexistujú ani nemocenské dávky a ak človek dlhodobo ochorie a je práceneschopný, je odkázaný čisto na svoje úspory a pomoc najbližších.
Julious s kľudom Angličana vyjadruje, že v takých prípadoch si rodina praje a modlí sa, aby dotyčný zomrel. Prekvapene naňho vytreštím oči. Začne sa smiať, ako by o nič nešlo a svoju výpoveď potvrdzuje: „Je to tak, Silvia. Ak už príbuzní urobili všetko, čo mohli, obetovali svoj dobytok a svoje financie a už sa nič iné nedá, len pomaly čakať na smrť, prajú si, aby prišla čím skôr. Musia predsa uživiť aj sami seba.”
Premietam sa do situácie tisícov Slovákov, ktorí dlhé roky bojujú s rakovinou, no vďaka nášmu sociálnemu systému sú schopní žiť svoj život ako tak dôstojne a ďakujem Bohu, že som sa narodila na Slovensku.
V momente vyjadrujem ako odpoveď na Juliousovu viac-menej vtipnú poznámku o smrti moje presvedčenie, že Uganďania sú vnútorne neskutočne silní ľudia. Nielenže sa často stretávajú s hladom a výrazným nedostatkom zdrojov vo všeobecnosti, prijímajú smrť ako ozajstnú súčasť života, nesťažujú sa a ešte k tomu sú vďační za všetky skúšky, ktorými ich Boh navštevuje. Kiežby sme sa to od nich vedeli naučiť.
Silvia Kočková
Silvia vyštudovala anglickú literatúru a nemecký jazyk na univerzite v Exeteri a scenáristiku zameranú na film a televíziu na Univerzite umení v Londýne. Vo voľnom čase rada píše, miluje hudbu, literatúru, filmy, históriu, šport, cestovanie, spoznávanie nových ľudí. Viac o jej misii v Ugande a jej ďalšie texty nájdete aj na jej blogu wingsoflife.blog.pravda.sk.
Zdroje:
- https://www.trade.gov/…a-healthcare
- https://www.severemalaria.org/…tries/uganda
- https://wisevoter.com/…n-the-world/
- https://www.monitor.co.ug/…read-3867420
- https://apps.who.int/…f_uga_en.pdf
- https://www.britannica.com/…nda/Religion
- https://www.monitor.co.ug/…ort--4240292
Čítajte viac Mama blogerka: S deťmi okolo sveta? Dobre naplánovaná exotika vyjde rovnako ako rezort all inclusive 
Čítajte viac Amsterdam, New York, Jadran, Nový Zéland... V Bratislave objavíte celý svet