Ugandské centrum pre deti funguje ako hodinky, načo tam teda charita posiela dobrovoľníkov zo Slovenska?

Vzdelávacie centrum Gift of Love na severe Ugandy vybudované s finančnou a kapacitnou podporou Slovenskej katolíckej charity - zo zbierky Pôstna krabička - spočiatku vzniklo ako domov pre HIV pozitívne a zanedbané siroty a polosiroty, v ktorom dostali pravidelnú stravu, veľmi dôležité antiretrovirálne lieky proti HIV, bolo postarané o ich hygienu a rovnako o prístup ku vzdelaniu. Časom charita reflektovala na potreby lokálnej komunity, a tak v centre vznikla škôlka pre najchudobnejšie deti z okolia a rovnako odborné kurzy pre dospievajúcich, ktorým sa v škole veľmi nedarilo. V centre sa aktuálne môžu venovať krajčírskemu, stolárskemu, murárskemu alebo rezbárskemu remeslu.

04.08.2023 06:00
NEPOUZ, Uganda, Silvia Kočková Foto:
Do škôlky chodí hlavne Janka. Mňa naposledy deti zaplietli na Janošíka.
debata

Centrum je v plnej správe 34 miestnych pracovníkov. Vychovávatelia, ktorí sú zároveň zdravotníkmi, sa starajú o zdravie a výchovu 56 HIV pozitívnych detí, ktoré u nás celoročne bývajú, učiteľky vyučujú deti v škôlke, odborní inštruktori sa zas venujú dielňam, sociálni pracovníci majú na starosti Adopciu na diaľku, máme aj manažment zložený z troch členov a netreba opomenúť ani dôležité panie kuchárky, upratovačky, šoféra či strážnikov.

Najlepšia parťáčka

Keďže všetko funguje na pohľad ako švajčiarske hodinky, avšak riadiace sa africkým hakuna matata časom, načo charita posiela každoročne do centra dvojice dobrovoľníkov? V čom spočíva naša práca?

Charite sa podľa môjho skromného odhadu tento rok podaril husársky kúsok, keď spárovala ako dobrovoľníčku mňa a Janku, ktorú som prvýkrát stretla tento rok v apríli na prvom prípravnom víkende.

Sme si veľmi blízko vekom, farbou vlasov, záujmami, humorom, hudobným a filmovým vkusom, správaním. Veľa sa spolu nasmejeme a často si rozumieme aj bez slov. Neviem si na toto dobrodružstvo predstaviť lepšieho spoločníka.

Naša spoločná práca spočíva vo venovaní sa našim 56 deťom, ktoré sú vo veku od 3 do 20 rokov a navštevujú všetky stupne od škôlky až po posledný ročník strednej školy. Na ich bežnú výchovu majú vychovávateľov, ktorí ich ráno budia do školy, dávajú im lieky a organizujú im deň a my sme tu na ich rekreáciu a doplnkové vzdelávanie.

Dievčatá z krajčírskej asociácie šijú pre nás...
Chlapci sa v rezbárskej dielni učia vyrábať...
+4Janka je najlepšia spoludobrovoľníčka, akú mi...

V centre sa učia každý večer okrem piatku a víkendov. V pondelky majú angličtinu, v utorky občiansku výchovu, v stredu matematiku a vo štvrtok prírodné vedy.

Deti sú zoradené podľa ročníkov a my sa medzi nimi pohybujeme a pýtame sa, či nepotrebujú s niečím pomôcť. Často si s nimi čítame, dávame im príklady z matematiky alebo im na internete hľadáme odpovede na domáce úlohy.

Navyše máme vytipovaných slabších jedincov, pri ktorých sa vždy zastavíme a snažíme sa s nimi aspoň chvíľu učiť.

Tento individuálny prístup je pre deti veľmi prínosný, keďže v škole ich je v jednej triede častokrát aj 100–120.

Strážkyne hračiek aj mojkačky

Okrem doučovania sme aj „strážkyňami” skladu s hračkami, ktoré sem rokmi nanosili dobrovoľníci zo Slovenska a deti si vždy vo voľnom čase majú možnosť vypýtať, s čím by sa chceli zahrať. Veľmi obľúbené sú puzzle, pexeso, človeče, lego, ale aj obyčajné čí farebné papiere a k nim pastelky a vodové farby.

Dôležitou súčasťou sú samozrejme futbalové lopty, bedmintonové rakety a máme dokonca aj klavír, gitary a projektor, cez ktorý im v sobotu večer púšťame rozprávky.

Sú to predmety, ktoré deťom pomáhajú nielen v rekreácii, ale aj vo vývine a deti v centre majú obrovské šťastie, že k nim majú prístup, keďže lokálne deti môžu o takýchto veciach iba snívať.

zatmenie, slnko Čítajte viac Najväčšie kresťanské chrámy sveta svojou monumentálnosťou vyrážajú dych

Niekedy deťom pripravujeme rôzne kreatívne súťaže, v ktorých majú možnosť vyhrať nejakú sladkosť, čo je pre nich veľká vzácnosť, prípadne s nimi pečieme, z čoho opäť benefitujú ich žalúdky.

Nedávno sme s nimi boli aj okopávať plodiny na poli, z čoho boli veľmi prekvapené, že vôbec vieme, ako sa drží motyka. Dôležitou sa nám však zdá byť hlavne naša podpora a láska, ktorú im dávame.

Vychovávatelia sú často prísni a zvyknú ich aj mierne fyzicky potrestať, ak urobia niečo zle. Za nami sa chodia vyobjímať, vyhladkať a pomaznať a úprimne, my sa s nimi rady objímame, keďže nám veľmi prirástli k srdcu.

Snažíme sa im ísť aj príkladom vo viere, hoci musím povedať, že je to skôr opačne, a tak sa s nimi modlíme každý deň ruženec, chodíme do kostola na ich svätú omšu a na sväté prijímanie.

Mimo centra navštevujeme so sociálnymi pracovníkmi školy a deti zapojené do programu Adopcia na diaľku. Tu sa monitoruje, ako sa deťom v škole darí a či majú všetko, čo potrebujú, keďže na ich vzdelanie a stravu pravidelne prispievajú dobrí ľudia zo Slovenska.

Slabá elektrina a fundraising

Keď sú deti počas týždňa v škole, máme aj my s Jankou svoje povinnosti. Ja sa venujem hlavne administratívnej práci — pomáham s prípravou rôznych dokumentov, píšem reporty, pracujeme na projektoch.

Okrem toho sa venujem tzv. fundraisingu, teda hľadaniu financií na projekty a veci, ktoré nevieme pokryť z bežného rozpočtu od Slovenskej katolíckej charity.

Tristan da Cunha, vlajka, zástava, ostrov, najizolovanejší Čítajte viac Ako sa žije na najizolovanejšom súostroví sveta Tristan da Cunha?

Moje aktuálne projekty zahŕňajú nové auto, keďže naše aktuálne má 34 rokov, 286 000 kilometrov a rôzne poruchy. Auto je pre centrum veľmi dôležité, keďže slúži na dovoz potravín a iných dôležitých komodít a zároveň sa ním vozia deti na kliniku, keď majú podozrenie na maláriu alebo inú chrípku.

Pri 56 HIV pozitívnych deťoch, ktoré majú rapídne zníženú imunitu, sú takéto výlety na dennom poriadku.

Maláriu malo za posledný mesiac snáď každé dieťa, niektoré aj viackrát. Fungovanie bez auta je preto nepredstaviteľné a mojou samozvanou úlohou je získať nám novšie, spoľahlivejšie auto, ktoré nám bude slúžiť niekoľko desiatok rokov.

Ďalším veľkým projektom je elektrina a osvetlenie v jedálni, kde sa deti večer učia. Elektrina sa získava výlučne zo solárnych panelov a na jedálni máme dosť zlý systém, pri ktorom je tam viac tma ako svetlo, a tak sa často stáva, že deťom svietime na knihy mobilom.

Aktuálne čakáme na cenový odhad opravy a s Jankou sme sa rozhodli, že finančné prostriedky na túto opravu niekde určite zoženieme.

Poslednou väčšou úlohou, ktorú môžem spomenúť, je krajčírska asociácia skladajúca sa z mladých dievčat, ktoré sa vyučili v našej dielni. Šijú pre nás produkty, ktoré charita neskôr predáva na Slovensku, a tak sú schopné zarobiť si na živobytie.

Moskva, Rusko, Červené námestie, Chrám Vasilija Blaženého, Vasiľa Čítajte viac Big Ben nie je veža, v Afrike majú jedno metro, Rusi sú expresní: 10 faktov o svete

Janka sa primárne venuje našej škôlke v centre. Posledný mesiac chodila na tzv. náčuvy, aby pochopila miestny vyučovací systém, identifikovala jeho slabé miesta a navrhla akceptovateľné kroky na postupné zmeny a zlepšenie.

Deti sa učia hlučným opakovaním po pani učiteľke, memorovaním, odpisujú slová z tabule, hoci nerozumejú písmenkám, ale pamätajú si, že slovo cat bolo napísané pod mačkou.

Rovnako nevedia poriadne držať ceruzky, keďže sa nikto nevenuje jemnej motorike.

Náš život už nebude ako predtým

Tým netvrdím, že miestny systém je zlý. Je skvelé, že stále viac a viac detí má možnosť chodiť do školy a škôlky, lebo vzdelanie je jediný spôsob, ako zmeniť životné podmienky celej spoločnosti, avšak vždy sa nájdu možnosti na zlepšenie.

Janka už pripravuje systém vzdelávania a motivácie pani učiteliek, pretože ak by sa rozhodla vzdelávať len deti, je dosť pravdepodobné, že celý vylepšený systém vzdelávania by zanikol s jej odchodom.

Keďže je veľmi kreatívna, venuje sa aj doučovaniu našich najmenších škôlkopovinných detí a stále vymýšľa nejaké vzdelávacie projekty aj pre ostatné deti.

Už teraz sa tešíme na krátke prázdniny, ktoré prídu v septembri, aby sme mohli pre deti pripraviť cestu rozprávkovým lesom, maškarný ples, večer plný strašidiel alebo mini výlet do okolia.

Dalo by sa povedať, že centrum funguje výborne aj bez dobrovoľníkov zo Slovenska, avšak snažíme sa veriť, že sme malou pridanou hodnotou do jeho chodu a hodnotnou spojkou s charitou na Slovensku.

S istotou však vieme povedať, že centrum, deti, kolegovia a celkovo spôsob života ugandských obyvateľov je obrovskou pridanou hodnotou pre nás a naše životy.

Mať možnosť vidieť život taký diametrálne odlišný, jednoduchší, chudobnejší, avšak možno šťastnejší a naplnenejší ako ten náš, je pre nás nesmierne obohacujúce a sme si isté, že náš život po tomto africkom dobrodružstve už nebude nikdy taký, ako predtým.

Silvia Kočková

Silvia vyštudovala anglickú literatúru a nemecký jazyk na univerzite v Exeteri a scenáristiku zameranú na film a televíziu na Univerzite umení v Londýne. Vo voľnom čase rada píše, miluje hudbu, literatúru, filmy, históriu, šport, cestovanie, spoznávanie nových ľudí. Viac o jej misii v Ugande a jej ďalšie texty nájdete aj na jej blogu wingsoflife.blog­.pravda.sk.

Silvia Kočková
NEPOUZ, Uganda, Silvia Kočková Čítajte viac Silvia v Ugande medzi HIV pozitívnymi deťmi: Ako sa chrániš pred nákazou? pýtajú sa jej blízki misia Uganda, Silvia Kočková Čítajte viac Študovala v Londýne, pomáha HIV pozitívnym deťom: Ako sa mladá Slovenka dostala do Ugandy? Ako ju prijali? Kansas, vtáky, obloha, večer,  noc, tma, slnko, západ slnka Čítajte viac Afriku zaplavil strach z upírov. Ľudia sa desia napadnutia, vznikajú občianske nepokoje NEPOUZ, Blogerka Marika, Zanzibar Čítajte viac Mama blogerka: S deťmi okolo sveta? Dobre naplánovaná exotika vyjde rovnako ako rezort all inclusive

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Afrika #HIV #Uganda #Slovenská katolícka charita #Silvia Kočková