Choroby, na ktoré novorodenci najčastejšie zomierali, sa za posledné roky darí eliminovať rôznymi opatreniami a vakcínami, avšak pôrodnosť zostáva vysoká. Výsledkom je nízky priemerný vek ugandského obyvateľstva, konkrétne 15,7 rokov.
Len na porovnanie: na Slovensku je to 41,8 rokov.
Podľa najnovších štatistík žije 75 % ugandskej populácie na vidieku a 30 % žije pod hranicou chudoby.
Hoci je situácia omnoho lepšia ako pred možno 20–30 rokmi, populácia sa stále zdanlivo zmieta v opakujúcich sa chybách — vysoká pôrodnosť, muži majú viacero partneriek, s ktorými majú mnoho detí, o ktoré sa v prípade predčasného úmrtia nemá kto starať.
Treba však pochopiť, že v africkej kultúre je dieťa dar od Boha a rodina je základ všetkého, preto je veľmi náročné toto nastavenie meniť.
Jedinou únikovou cestou z tohto, z nášho európskeho pohľadu začarovaného kruhu, je vzdelávanie. Vzdelávanie nielen v téme plánovaného rodičovstva, ale vzdelávanie všeobecne.
Drahé školné
Výchova detí od útleho veku, zvyšovanie miery gramotnosti, vedomé vedenie k morálnym hodnotám, a teda postupná zmena nastavenia mysle u detí o tom, že sa dá žiť aj inak.
Prístup ku vzdelávaniu v Ugande však nie je jednoduchý. Hoci má každé dieťa právo na vzdelanie, nie každé sa k nemu dostane.
V roku 1997 vláda prvýkrát ustanovila vzdelávanie zadarmo v štátnych školách, a to pre konkrétne štyri deti z každej rodiny. Situácia sa však veľmi rýchlo vymkla spod kontroly, keď rodiny začali do školy posielať všetky svoje deti, čo malo za následok vysoký dopyt, nedostatok učiteľov a priestorov.
Hoci vláda naďalej čestne hlási, že vzdelávanie je zadarmo, reálna situácia je iná. Školy nedostávajú dostatočnú finančnú podporu, a preto musia vyberať od rodičov školské poplatky, ktoré nie sú regulované štátom a závisia od počtu žiakov, jednotlivých potrieb, ale aj od kvality vyučovania stanovenej podľa národných meraní.
Tak sa bežne deje, že štátne školy, ktoré majú väčšie triedy (100–150 žiakov) vyberajú okolo 150 € ročne a viac, zatiaľ čo súkromné školy, ktoré sa sústreďujú na menšie triedy (40 žiakov) môžu vyberať aj 650 € ročne.
K tomu ešte treba platiť školské uniformy, zošity, perá a iné pomôcky, ktoré si konkrétna škola vyžiada.
Školné sa platí vo viacerých menších splátkach a ak ho dieťa nemá riadne zaplatené do daného termínu, pošlú ho domov.
Ak rodič zarobí mesačne 40–60 € a má doma štyri deti, je takmer nemožné poslať ich do školy všetky.
Prioritou je deti nakŕmiť, a tak veľa detí namiesto chodenia do školy chodí na pole alebo pasie dobytok.
Čítajte viac Varené banány, listy tekvice, termity či kobylky: Čo všetko naservírovala Slovenke Silvii Uganda?
Aj 17-roční piataci
Školský rok sa začína vo februári a končí v decembri. Je rozdelený do troch trimestrov, medzi ktorými sú trojtýždňové prázdniny. Avšak aj počas týchto prázdnin sa deti, najmä končiacich ročníkov, volajú do školy na doučovanie.
Doučovanie býva často aj v soboty a nedele. Pritom sú deti v škole každý deň od 8:00 do 18:00.
Vyučovanie prebieha v angličtine, teda v prvom oficiálnom jazyku Ugandy, ktorý spája všetkých 56 ugandských kmeňov, ktoré hovoria svojimi vlastnými jazykmi.
Uganda má v základných školách 8 841 000 detí. Približne 14 % detí v školskom veku 6–12 nechodí do školy a v kategórii 13–18 rokov je toto percento až 24 %.
Kvôli rôznym finančným problémom nastupujú deti do prvej triedy základnej školy v rôznom veku, niekedy sú nútení vzdelávanie prerušiť a pokračujú až o pár rokov.
V triedach je preto veľký vekový nepomer, napr. v jednej triede sa môže stretnúť 10-ročný piatak so 17-ročným piatakom.
Štatistiky tvrdia, že 80 % žiakov základnej školy je čitateľsky gramotných, avšak iné štatistiky hovoria o tom, že až 60 % týchto žiakov nevie plynule čítať a nečíta s porozumením.
V stredných školách je žiakov omnoho menej, konkrétne 789 000, čo predstavuje približne 9 % žiakov, ktorí študujú v základných školách.
Tento nepomer je spôsobený nedostatkom financií na zaplatenie školských poplatkov, ktoré sú na stredných školách vyššie ako na základných, ale aj samotným nedostatkom stredných škôl a nedostatkom učiteľov.
Zároveň je vidieť nepomer medzi chlapcami a dievčatami, konkrétne o 5 %, keďže až takmer polovica dievčat v Ugande sa zvykne vydať a mať deti už vo veku 18–20 rokov.
Čítajte viac Ugandské centrum pre deti funguje ako hodinky, načo tam teda charita posiela dobrovoľníkov zo Slovenska?
Písať už v škôlke
Vzdelanie v Ugande sa rozdeľuje na predškolské, základoškolské, stredoškolské, odborné a vysokoškolské.
Do škôlky však kvôli finančným ťažkostiam chodí len približne 35 % detí.
Zaujímavosťou je, že už v škôlke sa deti učia písať, čítať a počítať, a preto tie, ktoré mali to šťastie chodiť do škôlky, začínajú základnú školu so značným náskokom.
Základná škola sa skladá zo siedmich ročníkov P1 – P7 (P zo slova primary) a deti sa učia štyri hlavné predmety: angličtinu, matematiku, science — prírodné vedy a SST — social studies, ktoré zahŕňajú geografiu, dejepis a náboženstvo.
Niektoré školy môžu ponúkať aj piaty, voliteľný predmet, ktorým je poľnohospodárstvo.
Na záver štúdia sú žiaci P7 testovaní skúškami na národnej úrovni (niečo ako u nás Monitor), ktoré môžu predpovedať ich pád alebo úspech v ďalších štúdiách a zároveň zaraďujú školu do národného rebríčka úspešnosti.
Stredná škola je podľa britského vzoru rozdelená na nižšiu strednú S1-S4 (S zo slova secondary), na záver ktorej študenti skladajú národné skúšky nazvané O-Levels (O zo slova ordinary) v 8–10 predmetoch; a vyššiu strednú S5-S6, ktorá sa zakončuje A-Levels (A zo slova advanced) v aspoň 3 predmetoch.
Aj tieto národné skúšky pomáhajú školám získať istú prestíž v rámci národných rebríčkov.
Deti na strednej škole absolvujú širokú škálu predmetov, pričom kľúčovými sú angličtina, matematika a prírodné vedy (biológia, chémia a fyzika).
Voliteľnými predmetmi môžu byť napríklad obchod, domáca ekonomika, výtvarné umenie, drevo či kovoobrábanie.
Remeslo do ruky
Alternatívou k nižšej strednej škole sú takzvané odborné školy a rôzne kurzy, do niektorých sa môžu zapojiť aj deti a ľudia, ktorí nemajú riadne ukončené základoškolské vzdelanie.
Úmyslom je dať populácii „remeslo do ruky”, aby bola schopná postarať sa o seba a svoje rodiny.
Medzi obľúbené odbory patria napr. krajčírstvo, kaderníctvo, stolárstvo, rezbárstvo či stavbárstvo.
V ponuke Riaditeľstva priemyselného vzdelávania (Directorate of Industrial Training) však možno nájsť aj mnoho kuriozít, napr. pestovateľstvo banánov, chovateľstvo kôz, komediantstvo či výroba elektricky úsporných sporákov.
Hoci až okolo 70 000 študentov v Ugande je každoročne kvalifikovaných na vysokoškolské vzdelávanie, len asi 35 % z nich si dokáže nájsť miesto v obmedzenom počte inštitúcií.
Univerzita Makerere v Kampale prijíma približne polovicu celkovej študentskej populácie Ugandy a študuje na nej aj mnoho medzinárodných študentov z iných krajín Afriky, primárne z Kene, Tanzánie, Rwandy, Burundi a KDR.
Zvyšok ugandských študentov je rozdelený medzi viac ako 30 súkromných a štátnych univerzít vo zvyšku krajiny.
Dobrosrdeční Slováci
Ugandské školstvo funguje do nemalej miery najmä vďaka podpore medzinárodných organizácii a donorov. Medzi veľkými menami – UNICEF, Mary’s Meals, JRS, Right to Play – je aj naša Slovenská katolícka charita a Adopcia na diaľku.
SKCH založila na severe Ugandy vzdelávacie centrum, v ktorom ponúka domov 55 HIV-pozitívnym deťom, ktoré okrem liekov a pravidelnej stravy môžu chodiť do školy.
V centre sa ďalej nachádza škôlka pre 120 najchudobnejších detí, pričom školské poplatky sú tri-štyrikrát nižšie ako v iných miestnych škôlkach.
V neposlednom rade v centre vznikajú aj dielne pre odborné vzdelávanie, ktoré sa rok po roku rozširujú — aktuálne ponuka zahŕňa krajčírske, stolárske, rezbárske a murárske kurzy.
Obrovskou výhodou oproti kurzom v iných inštitúciách sú opäť nižšie školské poplatky a tzv. štartovací balíček, v ktorom si napr. vyučená krajčírka nájde šijací stroj, látky, nitky a iné pomôcky na rozbehnutie vlastného podnikania.
Centrum je financované z celoročnej zbierky nazvanej Pôstna krabička, teda čisto z peňazí dobrosrdečných Slovákov.
Adopcia na diaľku, ktorá rovnako funguje pod záštitou SKCH, podporuje v Ugande vyše 2000 detí, ktoré majú vďaka „adoptívnym rodičom zo Slovenska” zaplatené školské poplatky, obed v škole (ktorý je častokrát jediným jedlom dňa), školské pomôcky a uniformu.
Deti sú do programu starostlivo vyberané miestnymi sociálnymi pracovníkmi a pravidelne monitorované, raz ročne komunikujú so svojimi „rodičmi“ na Slovensku prostredníctvom listov a fotografií.
Pre väčšinu z nich je tento program vykúpením, keďže inak by si ich rodičia pre ne vzdelávanie nemohli dovoliť.
Deti sú nesmierne disciplinované
V centre SKCH na severe Ugandy som aktuálne dobrovoľníčkou. Spolu s mojou spoludobrovoľníčkou Jankou pomáhame našim deťom každý večer s úlohami a keďže je nám známy ugandský pomer študent:učiteľ=50:1, pričom hlavne vo vidieckych oblastiach je to vyššie a na severe Ugandy, teda v našej oblasti, to môže byť až 200:1, veľmi nás zaujímalo, ako prebieha vzdelávací proces v takýchto veľkých triedach.
Vybrali sme sa teda do základnej školy Unna Primary School, ktorú navštevuje väčšina našich detí. Janka, ako vyučená pani učiteľka, mala v sebe rôzne očakávania až obavy z preplnených tried, z hluku a stresu.
Opak bol však pravdou. S obrovským prekvapením sme zistili, že vyučovanie aj v triede, kde je 125 detí, sa dá úplne v pohode zvládnuť a to z jedného veľmi dôležitého dôvodu: deti sú nesmierne disciplinované.
Žiaci P7 preberali uhly v trojuholníku a v triede vládlo absolútne ticho. Všetci dávali pozor, odpovedali a poslúchali na slovo. Učiteľ si absolútne nemusel robiť starosti s morálkou triedy, nemusel nikoho napomínať ani karhať.
Situácia sa opakovala aj v nižších ročníkoch, dokonca aj tých najnižších.
Ak aj v triede vznikol hluk, ak sa učiteľ obrátil k tabuli a niečo na ňu písal, žiaci sa ihneď utíšili, keď učiteľ začal rozprávať. Radosť učiť takúto triedu, povedala Janka.
Disciplinovanosť žiakov sme rozobrali so školskou zástupkyňou a prišli sme na to, že v Ugande si deti a ich rodičia vzdelanie úplne inak vážia ako na Slovensku.
Uvedomujú si, že jedine vzdelanie ich vytrhne z chudoby, zároveň vzdelanie nie je zadarmo, takže sa musia snažiť, aby z vyučovania čo najviac získali a obrovskú úlohu v tomto celom procese zohrávajú rodičia, ktorí si uvedomujú, že nie sú múdrejší ako učitelia a podľa toho doma karhajú aj svoje deti.
Deti majú k učiteľom obrovský rešpekt a vo všeobecnosti si nedovolia počas hodiny vyrušovať.
Keďže je v triede tak veľa detí, nie vždy je možnosť pristupovať k žiakom individuálne a je teda v osobnom záujme každého žiaka, aby sa za učiteľom po hodine zastavil, ak niečomu nerozumie.
Deti sú omnoho samostatnejšie a zodpovednejšie, lebo si uvedomujú, že ich budúcnosť a život nebudú jednoduché, no bez vzdelania to bude ešte ťažšie.
V Unna Primary School sme s Jankou strávili niekoľko hodín a navštívili viacero tried a predmetov. Viac o našej návšteve si môžete prečítať v tomto článku.
Čítajte viac Silvia v Ugande medzi HIV pozitívnymi deťmi: Ako sa chrániš pred nákazou? pýtajú sa jej blízki 
Čítajte viac Žiadne povinné zdravotné poistenie: V ugandskej nemocnici sa za všetko okrem postele platí Čítajte viac Ugandské centrum pre deti funguje ako hodinky, načo tam teda charita posiela dobrovoľníkov zo Slovenska?