Pravda Cestovanie Exotika Silvia v Ugande medzi HIV pozitívnymi deťmi: Ako sa chrániš pred nákazou? pýtajú sa jej blízki

Silvia v Ugande medzi HIV pozitívnymi deťmi: Ako sa chrániš pred nákazou? pýtajú sa jej blízki

Pred mojím odchodom do Ugandy sa ma ľudia z blízkeho okolia pýtali, či sa nebojím ísť do krajiny s vysokou pozitivitou HIV a dokonca do centra, ktoré sa stará o HIV pozitívne deti. Nebojím sa, že sa tam nakazím? Že nebodaj zomriem? Úprimne, HIV bola posledná vec, na ktorú som pred odchodom myslela a môj názor sa nezmenil ani po takmer mesiaci strávenom v Ugande.

Silvia Kočková 21.07.2023 06:00

Silvia v Ugande medzi HIV pozitívnymi deťmi

Fotogaléria 5 fotiek

S deťmi sa radi túlime. Najčastejšie si ani...

Otázky a neistota okolia ma však podnietili k malému prieskumu k tejto téme. Začala som štúdiom viacerých zdrojov, pokračovala dotazníkom, ktorý som rozposlala priateľom na Slovensku, aby som zistila ako veľa, resp. málo o HIV na Slovensku vieme a na záver som si na rozhovor pozvala Newtona, 22-ročného lokálneho chlapca a niekdajšie dieťa z nášho centra, ktorému HIV zistili v 10 rokoch.

Slováci vedia o nákaze málo

Na Slovensku sa s HIV stretneme len veľmi zriedka. Podľa štatistiky z roku 2021 bolo u nás 1099 HIV pozitívnych ľudí, čo je pri počte obyvateľov 5,45 milióna zanedbateľné percento. Nemáme preto o HIV veľa informácií, hoci sa nájdu aj jedinci, ktorí sa v tematike HIV orientujú lepšie.

Môj krátky prieskum poukázal na rôzne nepravdivé predpoklady, ako napríklad, že ľudia na HIV zomierajú skôr, HIV sa prenáša slinami, hmyzom či zdieľaním jedla alebo že na prevenciu pred HIV existuje vakcína.

Nie je nám jasný rozdiel medzi HIV a AIDS. Z dôvodu našej nevedomosti sa HIV stigmatizuje a dôstojnosť ľudí s HIV je narúšaná.

HIV (human immunodeficiency virus) alebo vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti patrí medzi retrovírusy, ktoré narúšajú ľudský imunitný systém.

Štúdie ukazujú, že HIV pochádza od istého druhu šimpanzov v strednej Afrike a preniesol sa zrejme už koncom 19. storočia.

Medzi ľuďmi sa prenáša nechráneným pohlavným stykom, krvou, to znamená aj zdieľaním nedostatočne sterilizovaných ihiel alebo iných nástrojov, ktoré prichádzajú do kontaktu s krvou alebo počas pôrodu.

Nižšie riziko prenosu je aj počas tehotenstva alebo dojčenia, teda materským mliekom. HIV sa neprenáša slinami, potom, hmyzom, zvieratami, jedlom, vzduchom ani vodou.

Keďže je prenos HIV najčastejšie spájaný s pohlavným stykom, chrániť sa pred ním môžeme hlavne používaním ochrany, vyhýbaním sa pohlavnému styku s osobami, ktorých zdravotný stav nepoznáme, dôslednou sterilizáciou ihiel, nielen pri užívaní injekčných drog, ale aj pri tetovaní či piercingu.

Na čo si Slovenky v Ugande dávajú pozor?

Existuje tiež možnosť užívať takzvanú predexpozičnú profylaxiu (PrEP), teda preventívne antivirotiká v prípade, že je náš partner HIV pozitívny, mávame príležitostný pohlavný styk alebo užívame injekčné drogy.

My medzi našimi deťmi v centre tieto profylaxie užívať nemusíme, keďže riziko nákazy je u nás minimálne.

Dávame si pozor len na otvorené krvácajúce rany u nás aj u detí a na každý náš škrabanec dávame preventívne leukoplast. Zároveň existuje aj postexpozičná profilaxia (PEP), ktorá sa môže užiť po vystavení rizika nákazy HIV, musí sa však užiť do 72 hodín.

Ak máme podozrenie, že sme sa mohli nakaziť HIV, najdôležitejšie je sa otestovať, a to nie raz, ale trikrát v období 2–4 týždňov, 3 mesiacov a 6 mesiacov.

Prvé symptómy HIV sa môžu objaviť už 2–4 týždne po nákaze v štádiu tzv. akútnej infekcie. Majú podobu symptómov bežnej chrípky, ako napríklad zvýšená teplota, bolesť hrdla, vyrážky, unavenosť alebo bolesť svalov. Sú znakom, že telo bojuje s vírusom.

Keď prvé príznaky pominú, HIV vírus nemusí spôsobovať žiadne ďalšie zdravotné problémy najbližších 10–15 rokov.

Počas tohto asymptomatického štádia sa však vírus v tele reprodukuje a postupne napáda imunitný systém, a to konkrétne ničením CD4 lymfocytov, ktoré majú za úlohu chrániť naše telo pred rôznymi chorobami a udržiavať nás v dobrej kondícií.

Ak sa vírus v tele nelieči, prichádza tretie, symptomatické štádium, ktoré sa najčastejšie prejavuje zdurením lymfatických uzlín, pľuzgiermi na pokožke, ale aj tuberkulózou či hepatitídami B a C.

Rýchlosť šírenia vírusu závisí od veku nakazeného, ale aj celkového zdravotného stavu.

Posledné, štvrté štádium, poznáme pod názvom AIDS (Acquired Immunedeficiency Syndrome) alebo syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. V tomto štádiu sa telo stáva náchylné na oportúnne patogény, ktoré bežne prežívajú v ľudskom organizme, ale imunitný systém zdravého človeka im bráni v šírení. Tieto zahŕňajú napríklad herpesy, salmonelu, toxoplazmózu alebo pneumóniu.

V neskoršom štádiu sa môžu vyvinúť aj nádory. Typickým u HIV pozitívnych je Kaposiho sarkóm (rakovina výstelky krvných a lymfatických ciev), ktorý je u zdravých ľudí ojedinelý. Iné nádory zahŕňajú rakovinu pľúc, mozgu či kože. Vyvinutie štádia AIDS znamená, že pacientova dĺžka života sa rapídne skracuje.

Téma HIV je stále stigmatizovaná

Týmto nepríjemným záležitostiam sa však dá predísť, ak sa HIV v tele včas identifikuje a pacient nastúpi na liečbu antiretrovirálnou terapiou (ARV). Užívanie antiretrovirýlnych liekov pomáha potláčať šírenie HIV vírusu do najvyššej možnej miery, a to redukovaním vírusovej záťaže v tele, čo znamená, že CD4 lymfocyty sa môžu reprodukovať a imunitný systém je viac chránený.

Ak sa lieky užívajú striktne podľa predpisu vždy v stanovenom čase, zlepšuje sa kvalita života HIV pozitívneho človeka, znižuje sa riziko prenosu HIV na druhých ľudí, čo platí aj pre prenos HIV z matky na novorodenca a dĺžka života je rovnaká ako u zdravého človeka.

Ako som už spomínala, keďže deti v centre užívajú lieky pravidelne každé ráno o 6:30 a niektoré majú kombinovanú liečbu, teda ich užívajú aj večer o 18:00, riziko nákazy je pre nás minimálne.

Ako iné lieky, aj ARV môžu mať vedľajšie účinky, najmä pri nástupe na liečbu. Tieto zahŕňajú napr. nevoľnosť, únavu alebo problémy so spánkom.

Ná záver Newton zdôrazňuje, že dôležitým faktorom pri liečbe HIV je však psychická pohoda. Keď v roku 2010 zistili HIV jemu, cítil sa veľmi osamelý a odsudzovaný spoločnosťou, keďže sa v Ugande o HIV veľa nevedelo.

Hoci sa odvtedy situácia rapídne zmenila k lepšiemu, téma HIV je stále stigmatizovaná a nájdu sa ľudia, ktorí sa kvôli možným urážkam okolia boja dať otestovať na HIV, hoci vedia, že by im to mohlo zachrániť život.

Aktuálne je v Ugande približne 1,4 milióna HIV pozitívnych ľudí, čo predstavuje približne 5,4 % obyvateľstva. Percento je výrazne vyššie u žien (6,9 %) ako u mužov (3,9 %).

Newtona neobišli myšlienky na samovraždu. Veľmi ťažké boli najmä výsmešky jeho rovesníkov. Tvrdí, že je veľmi dôležité, aby HIV pozitívny človek našiel pochopenie a prijatie okolia, keďže izolácia môže mať fatálne následky.

Preto vníma veľmi pozitívne fakt, že v centre žijú len deti s HIV. Navzájom sa nemajú za čo urážať, práve naopak, vedia sa podporiť aj v škole, ak sa im niekto zo spolužiakov vysmieva. V centre žijú ako jedna veľká, 55-členná rodina. Majú podporu zdravotníkov aj psychológov.

Okrem prednášok o prenose HIV a chránenom pohlavnom styku u starších detí, sa im pravidelne rozpráva aj o dôležitosti užívania liekov dôsledne podľa predpisov lekára, kedy môžu HIV pozitívni ľudia žiť bežný život.

Newton rozpráva deťom aj o dôležitosti prijatia svojej choroby. Tvrdí, že keďže sa deti s HIV narodili, nevnímajú ho ako svoju chybu, a teda sa im ich pozitivita prijíma lepšie.

Mladšie deti (5–10 rokov) nevedia, prečo berú lieky. Keď prichádzajú do veku, kedy tomu začínajú rozumieť, je dôležité sa s nimi o tom rozprávať. Rozprávaním sa o HIV otvorene a bez predsudkov sa negatívny postoj ku chorobe a životu mení na pozitívny a u detí sa buduje sebavedomie a chuť do života.

Keďže Newton študuje psychológiu, pýtam sa ho, aké problémy s ním deti v centre najčastejšie riešia a s potešením zisťujem, že HIV medzi nimi nie je. Sú to bežné deti, ktoré trápia známky v škole, matematika, angličtina, ale aj priateľstvá medzi spolužiakmi.

Newton o HIV rozpráva s energiou a úsmevom, akoby absolútne o nič nešlo. Priznáva však, že cesta k tomuto postoju nebola ľahká a v minulosti mal problém o svojej pozitivite s kýmkoľvek hovoriť.

Pochopil však, že práve osvetou a otvorenosťou sa môže spoločnosť meniť a stigmatizácia tejto témy sa postupne vytratí.

Tu je niekoľko zdrojov na tému HIV:

Silvia Kočková

Silvia vyštudovala anglickú literatúru a nemecký jazyk na univerzite v Exeteri a scenáristiku zameranú na film a televíziu na Univerzite umení v Londýne. Vo voľnom čase rada píše, miluje hudbu, literatúru, filmy, históriu, šport, cestovanie, spoznávanie nových ľudí. Viac o jej misii v Ugande a jej ďalšie texty nájdete aj na jej blogu wingsoflife.blog.pravda.sk.