Ekonomiku Ugandy tvoria podľa oficiálnych dát tri hlavné sektory: sektor služieb 50,3 %, sektor priemyslu 25,5 % a sektor poľnohospodárstva 24,2 %.
Sektor služieb tvoria podsektory veľkoobchod a maloobchod, telekomunikácie, hotely a reštaurácie, doprava a spoje a cestovný ruch.
Priemyselný sektor zahŕňa podsektory výroba, stavebníctvo a dodávka elektriny. Poľnohospodársky sektor zahŕňa podsektory rybné hospodárstvo, živočíšna výroba, mliekareň a rastlinná výroba.
Podľa národných štatistík je miera nezamestnanosti 9,9 % vo vidieckych oblastiach a 9,1 % mestských. Pri týchto štatistikách však treba brať na vedomie agrárny charakter ugandskej ekonomiky.
Obyvateľstvo mimo formálnej pracovnej sily je nútené zapojiť sa do nejakého druhu práce aj na niekoľko hodín a za nízke mzdy za účelom znížiť nerovnováhu ponuky a dopytu na trhu práce.
Zarobené peniaze však rozhodne nezodpovedajú dôstojnému životnému štandardu, a preto si veľa ľudí k živobytiu privyrába rôznymi spôsobmi.
Podľa poľnohospodárskeho prieskumu z roku 2019 až 80 % ugandských domácností sa venuje poľnohospodárstvu. Miestni si vedia väčšinu spotrebných potravín vypestovať.
Plodiny, ktoré sa nedajú vypestovať v jednej časti Ugandy, sa pestujú v iných a následne sa dovážajú a predávajú na trhu. Tak sa môže stať, že jeden ananás stojí v oblasti Kampaly 1000 UGX (0,25 €), ale na severe Ugandy ho kúpite aj za 3 – 4000 UGX (0,75 – 1,00 €).
Najviac domácností sa venuje pestovaniu kukurice, z ktorej sa melie múka na obľúbené posho, ďalej fazuľa, ktorá sa najčastejšie jedáva s poshom, následne kasava, banány a káva, konkrétne robusta a arabica.
Káva sa však bežne nekonzumuje, ale je druhým najviac exportovaným ugandským produktom. Viac o ugandskej kuchyni si môžete prečítať v predchádzajúcom článku.
Chov zvierat (aj slimákov)
Hneď po farmárčení je najčastejším zdrojom zárobku chudobných Uganďanov chov domácich zvierat. Takmer každá domácnosť má vlastné sliepky, kačice či kozy. Niektorí chovajú aj kravy na mäso a mlieko.
Najpopulárnejšie sú tri plemená kráv, a to Holstein, Guernsey a Jersey. Občas je možné zazrieť aj Watusi pochádzajúce z Rwandy, známe pre svoje veľké rohy.
Ďalším zdrojom príjmu môže byť chov rýb a rybolov, chov prasiat a oviec, včelárstvo, či dokonca chov slimákov, konkrétne achatiny žravej (Giant African Snail).
Vypestované plodiny alebo zvieratá, ktoré sa neskonzumujú doma, sa predávajú na trhoch. Každá dedina či mesto má svoj trh, niektoré aj viac a najčastejšie na nich predávajú ženy, mnohé s malinkými deťmi uviazanými v batôžkoch na chrbtoch.
Mimochodom, Uganda má aktuálne prirodzený prírastok v miere 3,2 % ročne, s počtom detí v priemere 4,55 na ženu, zatiaľ čo na Slovensku máme 1,57 dieťaťa na ženu.
Čítajte viac Big Ben nie je veža, v Afrike majú jedno metro, Rusi sú expresní: 10 faktov o svete
Obchody s módou zriedkavé
Bežné obchody s potravinami či oblečením sú tu veľmi zriedkavé a relatívne málo navštevované. Najčastejšie ich nájdete na čerpacích staniciach, teda spojených s predajom pohonných hmôt.
Okrem farmárčenia a pestovania dobytka sa v Ugande ľudia živia aj ďalšími životne dôležitými remeslami, konkrétne krajčírstvom, stolárstvom, rezbárstvom či murárstvom.
Aj naše centrum Gift of Love založené Slovenskou katolíckou charitou ponúka ročné kurzy akreditované Ministerstvom školstva a športu, v ktorých sa mladí dospelí majú možnosť vyučiť a získať certifikáty.
Z úplne prvej dielne, ktorá u nás v centre vznikla, sa vyformovala krajčírska asociácia, ktorá má za účel spájať krajčírky, aby sa vedeli navzájom podporiť a pomôcť si.
Zároveň krajčírska asociácia vyrába krásne výrobky, ktoré sa predávajú aj na Slovensku, a tým sa podporuje ďalšie fungovanie centra.
Krajčírky je vidno aj v meste. Majú malé obchodíky s látkami a šijú šaty na mieru, priamo vo svojich obchodíkoch.
Boda boda drivers
Jednou z ďalších neoficiálnych pracovných pozícií je práca mototaxikára. Verejná doprava v podobe autobusov tu funguje len medzi väčšími mestami, vlaky sú len v oblasti Kampaly a malé dedinky v okolí miest a mestečiek sú odkázané na kráčanie, niekedy aj desiatky kilometrov.
Preto sú tu veľmi populárni tzv. boda boda drivers, chlapci, ktorí jazdia na motorkách, samozrejme, neoficiálne a bez vodičských preukazov a odvezú vás práve tam, kam potrebujete.
Aj cena za cestu sa dá s nimi zjednať tak, aby boli obe strany spokojné. V mestách ich je tak veľa, že občas premýšľam, ako sú všetci schopní sa uživiť. Za 10 minútovú cestu na motorke zaplatíme za dve osoby približne 1 €.
V Ugande však existujú aj oficiálne pracovné pozície zamestnávajúce mnoho administratívnych pracovníkov. Najčastejšie pracujú na úradoch, v bankách alebo pre zahraničné neziskové organizácie a charity, ako je tá naša.
Okrem toho zamestnáva Uganda mnoho učiteľov a nepedagogických pracovníkov, či už na štátnych alebo súkromných školách.
Netreba zabúdať ani na zdravotníkov, ktorí pracujú v nemocniciach, klinikách a v iných zdravotníckych zariadeniach.
Čítajte viac Púšťou Namib sa budú navždy ozývať tóny Afriky. Zo solárnych reproduktorov
Dane
Všetci títo oficiálne registrovaní pracovníci platia dane a tak prispievajú k rastu ugandskej ekonomiky.
Sadzba dane z príjmu fyzických osôb závisí od príjmovej skupiny, do ktorej jednotlivec patrí. Osoby oslobodené od platenia daní majú ročný prah príjmu 2 820 000 UGX (705 €).
Ostatné osoby sú zdanené v závislosti od svojej príjmovej skupiny, a to v miere 10 %, 20 % alebo 30 %. Tento systém zdanenia sa nazýva Pay As You Earn (PAYE), alebo plať koľko zarobíš.
Zvyšok daní sa skladá z tzv. Local Service Tax (LST), alebo miestnej dane za služby a National Social Security Fund (NSSF), alebo národný fond sociálneho zabezpečenia.
PAYE sa odpočítava každý mesiac a je založený na mesačnom príjme, LST sa účtuje ročne a je založený na ročnom príjme.
NSSF sa rovnako platí každý mesiac, závisí od výšky zárobku jednotlivca, kde tvorí 15 %, z čoho však iba 5 % platí zamestnanec a 10% prispieva zamestnávateľ.
Práca ako poslanie
Na záver by som rada spomenula, že ľudia trávia v práci neskutočné množstvo času. Administratívni pracovníci u nás v centre prichádzajú pred 8 hodinou rannou a niekedy zostávajú aj do 19-tej.
Do práce sú ochotní prísť aj cez víkendy, počas dovolenky, keďže nikam nechodia, zvyčajne len pracujú alebo oddychujú doma a do práce prídu dokonca aj počas materskej dovolenky, ktorá trvá len tri mesiace.
Prácu vnímajú ako svoje poslanie, kolegovia sú priatelia, ktorých nesmú nechať v štichu. Napokon všetko robia pre slávu Boha a ak robia niečo nad rámec svojej práce, spomínajú si na verš z Biblie: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” (Mt 25, 40) Ich odhodlanie ma neprestáva udivovať.
Charakter práce v rozvojovej krajine sa diametrálne líši od toho v rozvinutej krajine. Prioritou je nasýtiť obyvateľstvo, poskytnúť mu zdravotnú starostlivosť a v neposlednom rade vzdelanie, aby sa budúca generácia mala aspoň o niečo lepšie, ako tá aktuálna.
Uganda je do veľkej miery vďačná za pomoc pri napĺňaní týchto troch potrieb rozvinutým krajinám, ktoré poskytujú svoje financie a vedomosti, trendom je však pomôcť ugandskému obyvateľstvu postaviť sa na vlastné nohy a oslobodzovať ho od závislosti na iných krajinách.
Je to beh na nekonečne dlhé trate, ale pri pohľade na šikovných miestnych ľudí, ktorým nechýba odhodlanie zlepšovať budúcnosť svojej krajiny, nemám pochýb, že sa situácia bude kontinuálne zlepšovať.
Zdroje k štatistikám
Silvia Kočková
Silvia vyštudovala anglickú literatúru a nemecký jazyk na univerzite v Exeteri a scenáristiku zameranú na film a televíziu na Univerzite umení v Londýne. Vo voľnom čase rada píše, miluje hudbu, literatúru, filmy, históriu, šport, cestovanie, spoznávanie nových ľudí. Viac o jej misii v Ugande a jej ďalšie texty nájdete aj na jej blogu wingsoflife.blog.pravda.sk.
Čítajte viac Študovala v Londýne, pomáha HIV pozitívnym deťom: Ako sa mladá Slovenka dostala do Ugandy? Ako ju prijali? 
Čítajte viac Mama blogerka: S deťmi okolo sveta? Dobre naplánovaná exotika vyjde rovnako ako rezort all inclusive 
Čítajte viac Amsterdam, New York, Jadran, Nový Zéland... V Bratislave objavíte celý svet